Autorom knihy je Gustáv Murín, ktorý v nej spojil profesiu spisovateľa a vedca. Už v polovici 90. rokoch ako vedec narazil na zistenie, že okolo Jaslovských Bohuníc existuje zvýšená rádioaktivita. "Predpokladali sme, že to bude mať rôzne následky na životné prostredie, preto sme k testom prizvali aj rakúskych kolegov, tí sa už videli v novinových titulkoch," povedal autor, ktorý mal priamo vo výskumnom projekte zisťovanie následkov na životné prostredie dvoch havárií v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 1976 a 1977. "S prekvapením sme zistili, že s rádioaktivitou, hoci je zvýšená a dokonca okolo Jaslovských Bohuníc je trojnásobne vyššia než v okolí Černobyľu, sa dokáže živý organizmus veľmi dobre vyrovnať," vysvetlil Murín, ktorý na základe svojej odbornej práce a spracovaním odborných materiálov dospel k záveru, že jadrová energia je spoľahlivá a rádioaktivita je vplyvom médií zbytočným strašiakom. Materiály pre svoj nový román zbieral dlhodobo. "Keďže aj náš výskum bol dramatický, naše laboratórium bolo záhadným spôsobom vykradnuté, nechtiac sme sa dostali do akejsi vyššej hry, zaujalo ma to ako téma na román. Je to najlepšia cesta ako ľuďom odovzdať dramatické informácie cez dramatický dej."
V tieni Černobyľa je síce beletristická kniha, ale má v sebe vedecké prvky a prináša nové pohľady na černobyľskú tragédiu. Gustáv Murín ju napísal na základe faktov, ako k tejto havárii došlo, aké boli jej následky a tiež vlastných odborných skúseností s vplyvom žiarenia na živé organizmy. Autor v rámci dramatického príbehu populárnou formou cituje odborné štúdie, ktoré približujú problematiku jadrovej energetiky aj laikovi tak, aby sa jej nebál a naopak zdôrazňuje jej výhody pre ľudskú spoločnosť.
V súvislosti s rádioaktivitou v prostredí po udalostiach v Černobyle a následkoch žiarenia sa Murín odvoláva na správu Výboru OSN pre účinky rádioaktívneho žiarenia (UNSCEAR). "Konkrétnych úmrtí v Černobyle bolo 30, z toho 28 na ožiarenie, 6000 ľudí bolo postihnutých na štítnu žľazu, ale to len preto, že im nedali jódové tabletky. Všetky ostatné čísla sú neskutočne prehnané a sú naschvál hyperbolizované až do absurda," poukazuje na jav nazývaný ako "černobyľská lož". Vo svojej novej knihe dokonca cituje svetového autora Paola Coelha, ktorý nafúknuté čísla obetí prevzal. "Uveril tomu a vyfabrikoval vo svojom románe, že 65 miliónov ľudí na svete je postihnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín, ale on vôbec netuší, že potraviny sa bežne rádioaktivitou sterilizujú," upozorňuje Murín. Aj počas krstu svojej knižnej novinky prízvukoval, že s rádioaktivitou žijeme stále, je všade okolo nás a rádiofóbia je nezmysel. To, že všetko je rádioaktívne, spisovateľ dokazoval aj pomocou dozimetra, keď ním zisťoval hladinu rádioaktivity prítomných. "Dokonca sa tvrdí, že jemne zvýšená rádioaktivita aj prospieva, preto existujú Jáchymovské kúpele," poznamenal s úsmevom.
Už vážnejším tónom vysvetľoval pôvod "černobyľskej lži". Vidí ho v komunistoch, ktorí boli posadnutí zatajovaním a vytvorili priestor na mýty. Svoju úlohu zohrala podľa Murína aj studená vojna. "Všetko sa hodilo ako dôkaz, akí sú komunisti somári, a oni naozaj boli hlúpi," doplnil s tým, že "čenobyľská lož" žije dodnes aj preto, lebo sa to Ukrajincom hodí. "Bohužiaľ, Ukrajina je v takom stave, že toto je cesta, ako doslova vyškemrať z EÚ vyššie prostriedky. Ale keď si uvedomíme, že do Hirošimy a Nagasaki sa po omnoho drastickejších úderoch atómových bômb vrátili obyvatelia po niekoľkých týždňoch, do roka mesto fungovalo a dnes je to kvitnúca aglomerácia, tak pochopíte nezmyselnosť tohto skanzenu."
Knihu V tieni Černobyľa pokrstili vzorkou uránu veľvyslanec Indonézskej republiky Djumantoro Purwokoputro Purbo, rektor UK v Bratislave Karol Mičieta a zahraničnopolitický analytik, bývalý šéf rezortu zahraničných vecí SR Pavol Demeš.
