Na stretnutí s asýrskymi kresťanmi v priestoroch Diecézneho pastoračného centra v Nitre to povedal prezident SR Andrej Kiska. „Ako úspešná krajina, ktorou Slovensko je, musíme myslieť na to, ako pomáhať ľudom, ktorým ide o život. Je to našou povinnosťou, tieto možnosti máme a máme ich podstatne väčšie,“ povedal prezident. Do Nitry sa prišiel presvedčiť, ako sa darí 25 rodinám so 149 členmi, ktorí už žijú v Nitre a okolí. „Nie je jednoduché prísť z takej krajiny do celkom iného prostredia. Chcem vidieť, čo ich tu trápi, ako sa zžívajú s týmto novým prostredím a ako im môžeme pomôcť.“
Integrácia asýrskych kresťanov z Iraku do miest a obcí Nitrianskeho kraja je projektom Ministerstva vnútra SR, Biskupstva Nitra a Občianskeho združenia (OZ) Pokoj a dobro. Skupina utečencov prišla na Slovensko v decembri minulého roka, po zhruba troch mesiacoch integračného procesu v zariadení ministerstva vnútra v Humennom boli rodiny premiestnené do voľných objektov v Nitre a okolí. Peter Brenkus z OZ Pokoj a dobro potvrdil, že mnohí z presídlencov prechádzajú traumou, s ktorou sa musia vyrovnať. „Presťahovaním stratili majetky, príbuzných, priateľov, kultúru aj jazyk. Musia sa s tým vyrovnávať, najmä pre starších to nie je jednoduché.“
V súčasnosti chodia dospelí na vyučovanie slovenského jazyka a školopovinné deti začali navštevovať základné školy. „Medzitým sme riešili rôzne administratívne záležitosti, vybavovali doklady, zdravotné poistenie, mnohí potrebovali lekárov špecialistov, aby si poriešili zdravotné problémy. V skupine sa narodili dve deti, potrebovali sme vybaviť lekára hovoriaceho arabsky, aby bol pôrod čo najmenej stresový,“ priblížil život v komunite Brenkus. V súčasnosti podľa jeho slov pokračujú rokovania so zamestnávateľmi. „Títo ľudia sú v pozícii znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Aby však mohol zamestnávateľ poberať na nich bonusy, musia byť evidovaní tri mesiace na úrade práce, čo zatiaľ nie sú.“
Podľa Brenkusa je projekt presídlenia asýrskych kresťanov na Slovensko pilotným projektom, ktorý zároveň odkrýva veľké medzery v legislatíve. "Napríklad sme zistili, že naše školy nie sú nastavené na to, aby sme vyučovali deti cudzincov,“ povedal. Na to, aby sa podobný projekt zopakoval aj v budúcnosti, je podľa jeho názoru nevyhnutná súčinnosť viacerých inštitúcií vrátane vládnych, občianskych združení a cirkví.
