Otvorene však hovorí, že vidí priestor na to, aby si pacienti za špičkovú doplnkovú starostlivosť priplácali cez súkromné pripoistenie. Tomáš Drucker to pripúšťa aj v rozhovore pre Nový Čas.
Kto za vami prišiel, či chcete byť ministrom zdravotníctva?
Viem, že minister Ján Počiatek ma odporúčal, a tak som sa stretol s premiérom, ktorý mi predniesol svoju ponuku.
Koľko to trvalo, kým ste sa rozhodli?
Asi jeden deň.
Prečo ste to vzali?
Žijem v tejto krajine, a keď je šanca niečo zlepšiť, tak sa treba o to minimálne pokúsiť. Je tu veľká strata dôvery v zdravotníctvo. Chcem žiť v lepšej spoločnosti.
Aké ste mali zadanie od premiéra?
Požiadavka bola taká, aby som nebol v spojení so žiadnou finančnou skupinou, a poprosil ma, aby sme o kľúčových veciach vopred diskutovali. Zároveň mi dal voľnú ruku na realizáciu. Cítil som, že to myslel úprimne.
Keď spomínate finančné skupiny. S ktorými ľuďmi z nich si tykáte?
S Ivanom Jakabovičom (J&T), ale netykám si ani s jedným z Tkáčovcov. Tykám si s Eduardom Matákom (Penta), lebo sme spolu zlučovali poisťovne. S ostatnými partnermi Penty nie.
Čo ste vymenili ako prvé?
Neplánoval som to, ale ako prvé som musel riešiť Národné centrum zdravotníckych informácií. Nechcem robiť čistky, lebo kvalitných ľudí je nedostatok, ale toto som už riešiť musel.
Budete meniť riaditeľov nemocníc?
Keď budú chcieť pracovať pre dobro veci a budú mať výsledky, tak som ochotný s nimi pracovať.
A čo Všeobecná zdravotná poisťovňa?
V krátkom čase predstavím nový tím ľudí zo súkromného sektora, ktorý by ju mal viesť. Nebudú nijako prepojení na spoločnosti, ktoré tam majú svoje záujmy.
Ste pravičiar alebo ľavičiar?
Som nastavený racionálne. Verím v individualitu, ale rozumiem sociálnemu aspektu. Neverím, že všetko vyrieši trh. Každý sme iný, na jednej strane treba aj vytvárať ochranu pre slabších, ale netreba trestať tých, ktorí sa chcú realizovať.
Prídu aj nepopulárne opatrenia?
Určite sa budú robiť zmeny, ktoré nebudú vyhovovať na sto percent každému. Ale na druhej strane kompromisy pre kompromisy robiť nebudeme.
Budú sa rušiť nejaké nemocnice alebo oddelenia?
Zatiaľ je to predčasné. Musíme rešpektovať aj geografické požiadavky. Na druhej strane budeme centralizovať niektoré ťažšie úkony a v regiónoch rozvíjať napríklad jednodňovú chirurgiu. Som si vedomý, že to je citlivá vec. To máte ako s autobusom, v ktorom sa vozia denne dvaja ľudia, ale keď ho zrušia, tak sa ozvú všetky okolité obce, že ten spoj chcú.
Ako ďalej s projektom jednej zdravotnej poisťovne?
Rozumiem, prečo tu bol projekt jednej zdravotnej poisťovne, ale v praxi sa ukazuje, že to nemusí byť najlepšie riešenie, ak sa nevytvorí dobrá kontrola. Skôr pôjdeme cestou viaczdrojového financovania, ako je nominálne poistenie.
Znamená to rozdelenie na povinné a dobrovoľné poistenie? Teda inak povedané, ľudia si priplatia?
Áno. Bavíme sa o doplnkovom pripoistení pre tých, ktorí chcú niečo navyše. Platí však, že vždy musí byť zabezpečená bezplatná dostupná zdravotná starostlivosť.
Priplácať? Neplatíme si už dosť?
Platíme dosť a, žiaľ, tieto peniaze sa niekedy používajú na účel, ktorý nie je nevyhnutný a odoberá peniaze tým, ktorí to potrebujú. Nie sme schopní z týchto peňazí platiť všetky najmodernejšie medicínske technológie len preto, že ich chce niekto sem priniesť. Preto uvažujeme o zavedení nominálneho poistného. Niekto ide len tak na vyšetrenie, lebo chce, ale na to nie sú určené verejné peniaze a chceme vytvoriť priestor, aby si ľudia mohli aj vybrať, čo chcú.
Keď si pozriem výplatnú pásku, koľko tam posielame peňazí, a poisťovňa mi zahlási, že skôr sa nedá objednať...
Je to solidárny systém. Niekto odvádzal veľa a raz potreboval niečo a nič nedostal, a niekto iný prispieval menej a dostal späť oveľa viac. Solidarita je správna, ale musíme si povedať, aký je jej rozsah, čo sa bude platiť z verejného poistenia a čo zo súkromného.
Patria súkromníci do zdravotníctva?
Podnikanie je cieľavedomá činnosť s cieľom dosiahnuť zisk, a ten sa dosahuje cez efektivitu. Súkromný sektor je stimulom pre rozvoj. Ale musíme určiť jasné pravidlá, aby systém nebol pokrivený.
Ako je pokrivený?
Nemáme stanovené pravidlá, na čo sa môžu použiť verejné peniaze. Napríklad nemáme schválené štandardné diagnostické a liečebné postupy pre lekárov. Alebo inak. Urologický problém sa dá riešiť cez nákladný robotický systém da Vinci. Ale otázka - je to vždy nevyhnutné? Ak nemáme tieto pravidlá, tak nikdy nebudeme mať dosť peňazí.
Prakticky sa opýtam. Roztrhol som si meniskus. Koleno zaseknuté a na magnetickej rezonancii mi zahlásia, že najbližší termín je o tri mesiace. Je toto normálne?
Budeme analyzovať čakacie lehoty. Ak máme nejaké technológie, tak by sme ich mali aj efektívne využívať. Z bežného života ľudia očakávajú, že by aj zdravotníctvo malo fungovať proklientsky, a nie mať pocit, že sa vrátili s prístupom 25 rokov do minulosti. Máme výborných zdravotníckych pracovníkov, ale ešte sa spoločne musíme snažiť zlepšovať spoločnosť.
Postavíte novú bratislavskú nemocnicu?
Máme to v pláne. Záleží však na mnohých faktoroch, no ľudia vidia súčasný stav, či už Kramáre, alebo Mickiewiczovu, a pýtajú sa - preboha, kedy to bude? Som minister, ale aj keby som išiel sám murovať, tak za týždeň ju nepostavím.
Tak dokedy?
Urobíme všetko pre to, aby bola do štyroch rokov postavená. Čo sa týka financovania, nebudem predbiehať, či to bude zo štátneho, alebo formou PPP, lebo stále prebieha súťažný dialóg so záujemcami. Tak uvidíme. Odhady sú, že náklady budú okolo 250 miliónov eur, ale to je len predbežný odhad.
Ste tu ako krízový manažér, a to je väčšinou zlý policajt. Koho tu máte za toho dobrého?
Ja som ten dobrý policajt.
