Takto sa 1. mája oslavoval Sviatok práce za totality. Účasť v sprievode sa brala ako povinnosť, kto sa nepridal, mohol mať v zamestnaní problémy. Napriek tomu mnohí dodnes na takéto prvé máje spomínajú radi.
Bola to radosť
Na oslavy prvého mája s úsmevom spomína aj Kveta Slyšková (78) z Bratislavy. Ako hovorí, neboli len povinnosťou, ale aj radosťou. „Prvé máje som vnímala ako pionierka, zväzáčka, neskôr učiteľka. Išli sme cez celý Senec, spievali sme vlastenecké a pochodové piesne, vykrikovali heslá a mali sme z toho radosť i zábavu. Hlavne deti, ktoré mali možnosť prezentovať sa v pionierskych rovnošatách a mávadlami pozdravovať naše vládne predstavenstvo,“ spomína s nostalgiou Kveta, ktorá v roku 1958 pripravovala prvomájové oslavy aj v bratislavskom Lamači. Mrzí ju, že na oslavy sa postupne zabúda. „To zanietenie pre vec, ktorej sme mnohí verili, sa dnes vytratilo. Veď máj je Sviatok práce a práve preto by sme nemali zabúdať,“ dodáva.
Za účasť sa aj platilo
„V minulosti boli prvomájové oslavy veľkou udalosťou určenou pre všetky vekové kategórie. Svoj program si našli deti, ale aj dospelí. Každý sa na to tešil, najväčší úspech vždy zožali alegorické vozy,“ spomína na oslavy v Lučenci bývalý policajt Ján Kašiar (64). Podľa neho nebola účasť v sprievode iba povinnosťou. „Viem, že za socializmu chodili robotníci do prvomájového sprievodu, pretože dostali zadarmo lístok na jedlo alebo 50 korún, keď niesli vlajku,“ dodáva.
Zábava bola až po sprievode
Na prvomájové sprievody si doteraz „trpko-smiešne“ spomína Margita Eperješiová (83) z Košíc. „Bývala som vtedy v Nižnom Klátove. Už skoro ráno sme museli byť všetci povinne nastúpení na svojich vyčlenených miestach na košickej Hlavnej ulici. Za každého počasia. Nevedeli sme sa dočkať, kedy už bude koniec. Spestrením bolo, že sme s folklórnou skupinou v krojoch zvykli vystupovať pred tribúnou,“ smeje sa bývalá učiteľka. Pamätá si, že na prvého mája bolo dostať aspoň pivo, malinovku a párky. „Najviac sme sa tešili na našu zábavu. Urobili sme si ju potom, keď sa celý sprievod s tými komunistickými prejavmi a alegorickými vozmi skončil. Až vtedy sme si užili ozajstný prvý máj.“
Sviatok práce
Prvý máj sa oslavuje na pamiatku štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov z roku 1886, ktorí bojovali za osemhodinový pracovný čas. Pri zásahu polcajtov bolo šesť robotníkov zabitých a 50 ťažko ranených. Po vzniku Československa bol 1. máj vyhlásený v roku 1919 za štátny sviatok. Počas komunistickej totality spravil režim zo Sviatku práce teatrálnu propagandu, do ktorej sa chtiac-nechtiac museli zapojiť všetci pracujúci.