Agentúra DPA s odvolaním sa na nemocničné zdroje spresnila, že ďalších 30 ľudí utrpelo pri výbuchu zranenia. Podľa nemenovaného policajného zdroja k výbuchu na juhozápade Bagdadu došlo krátko po poludní. K útoku sa bezprostredne nikto nepriznal, ale svojím scenárom zodpovedá atentátom páchaným extrémistickou sunnitskou organizáciou Islamský štát (IS). Jeho bojovníci vnímajú šiitských moslimov ako odpadlíkov od pravej viery a preto často útočia na obchody vlastnené šiitmi či na verejných priestranstvách v prevažne šiitských štvrtiach a mestách.
Práve vzhľadom na napätie medzi šiitskou a sunnitskou komunitou v Iraku a v snahe predísť možným útokom na sprievody pútnikov sa velenie bezpečnostných zložiek rozhodlo uzavrieť v Bagdade najdôležitejšie výpadovky. V uplynulých dňoch sa šiitskí pútnici už stali terčom útokov - k nedeľňajšiemu, ktorá sa odohral v meste Samawá sa prihlásil práve IS.
Šiitskí pútnici tento týždeň prichádzajú na prevažne šiitské predmestie Kázimíja na severe Bagdadu, kde je v tamojšej mešite pochovaný imám Músá al-Kázim - významný duchovný, ktorý žil v 8. storočí a je jedným z dvanástich šiitských svätcov. Músá al-Kázim bol siedmym imámom šiitského islamu. Otrávili ho vo väzení v Bagdade v roku 799 a jeho hrobka sa stala posvätným pútnickým miestom. Podľa šiitskej tradície bol imám následníkom proroka Mohameda.
Výročie al-Kázimovej smrti nepatrí k najväčším šiitským sviatkom, ale získava na popularite, keďže počas režimu Saddáma Husajna bol zakázaný. K mešite prúdia zvyčajne davy pútnikov nesúcich zelené šiitské vlajky. Mnohí z nich sa rukami bijú po hlave a hrudi, niektorí tancujú. K rozdeleniu moslimov na šiitov a sunnitov došlo v 7. storočí. Jeho príčinou bola nástupnícka otázka vo vedení moslimskej obce po smrti proroka Mohameda.
