Lajčák má zálusk na post šéfa OSN: Štyri ženy, ktoré mu to môžu prekaziť!

Už dlhší čas je verejným tajomstvom, že o túto funkciu chce zabojovať aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (53). Tasiť politické zbrane bude musieť najmä voči nežnému pohlaviu. V kuloároch sa skloňujú najmä 4 ženské mená.

V najbližších dňoch sa očakáva, že minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák oznámi, že sa bude uchádzať o funkciu generálneho tajomníka OSN. V pondelok s informáciou prišiel denník Pravda, odvoláva sa na zdroj zvnútra Smeru. Na konci roka 2016 uplynie druhé funkčné obdobie súčasnému generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki Munovi. „Meno ministra Lajčáka sa už dlhšie spomína v medzinárodnom prostredí v odborných kruhoch i médiách medzi možnými kandidátmi,“ napísal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.

Zatiaľ však nepotvrdil jeho záujem o kandidatúru na túto pozíciu, Lajčák má situáciu pozorne sledovať, no momentálne sa koncentruje na kvalitnú prípravu predsedníctva Slovenska v rade EÚ. V každom prípade však poprel informáciu, že by sa malo o jeho kandidatúre rozhodovať na stredajšom rokovaní vlády. Na kandidatúru sme sa pýtali aj ministrovej manželky Jarmily Hargašovej Lajčákovej. Tá už raz kvôli svojej láske z televízneho kolotoča odišla a to do Belehradu. Bola by ochotná upriniesť takú obeť opäť? Zatiaľ jej na túto tému príliš do reči nebolo. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať, kým ešte nie je nič isté.“

Podľa doterajších informácií je najhorúcejšou kandidátkou generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova (63) z Bulharska. „Nemyslím si, že by hlavným kritériom malo byť pohlavie kandidáta,“ hovorí bezpečnostný analytik Jaroslav Naď z SSPI. Podľa jeho názoru by bol Lajčák veľmi vhodným kandidátom vzhľadom na jeho schopnosti a skúsenosti. „Študoval v Moskve, má dobré vzťahy s Ruskom a zároveň je uznávaný ako skvelý odborník a diplomat aj v USA,“ vysvetľuje Naď. Práve tieto dve veľmoci majú mimoriadne silné slovo pri záverečnom výbere generálneho tajomníka. Meno nového šéfa OSN by sme mali spoznať najneskôr koncom septembra.

Čo všetko má Lajčák za sebou

Kariéra súčasného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka sa začala v 90. rokoch na ministerstve zahraničných veci, pôsobil aj ako riaditeľ kancelárie predsedu prvej slovenskej vlády. Od roku 1994 pôsobil štyri roky ako veľvyslanec v Japonsku. Jeho kariéru však najviac poznačil Balkán. Naprv pôsobil ako splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky pre Juhosláviu (neskôr Srbsko a Čiernu Horu), Macedónsko a Albánsko so sídlom v Belehrade, neskôr ako osobitný asistent zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán.Bol vysokým predstaviteľom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Organizoval stretnutie ruského a amerického prezidenta v Bratislave. V marci sa stal tretíkrát ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Kandidatúru potvrdili tieto ženy:

Irina Bokova (63) - stojí na čele organizácie UNESCO, je z Bulharska

Helen Clark (66) - expremiérka Nového Zélandu, administrátorka rozvojového programu OSN

Natalia Gherman (47) - exministerka zahraničných vecí a Európskej integrácie Moldavska

Vesna Pusić (63) - exministerska zahraničných a európskych záležitostí Chorvátska, podpredsedníčka parlamentu, hlavná vyjednávačka chorvátskeho vstupu do EÚ

Povinnosti šéfa OSN

Generálny tajomník stojí na čele OSN. Do funkcie ho menuje Valné zhromaždenie OSN na zá- klade odporúčania Bezpečnostnej rady na päť rokov. Upozorňuje na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie či Bezpečnostná rada.

Ivo Samson, bezpečnostný analytik: Je to podradná funkcia

Pozícia generálneho tajomníka je exekutívne bezvýznamná funkcia. Je to skôr administrátor, pretože moc v rukách má aj tak Bezpečnostná rada. Je pre mňa predstaviteľné, že to bude niekto z východnej Európy, je pravdou aj to, že sa skloňuje, že by to mohla byť žena, a tak šance političiek z Balkánu nie sú úplne bezvýznamné. Už teraz však zastávajú východeurópski politici významné postavenie v Rade Európy či špičkové funkcie v NATO, a tak je otázne, či by nešlo o narušenie svetovej rovnováhy z tohto pohľadu. Ak sa v kuloároch aj špekuluje o Merkelovej, to je pravdepodobné ešte menej, že by odišla zo svojho piedestálu slávy.

Autor: Peter Kapitán, Novy Cas, Katarína Nagyová