Išlo nielen o žiadanie spätnej úhrady manka či nezaplatenie nadčasov, ale aj obmedzovanie návštev toaliet počas pracovného času. Nový Čas zosumarizoval časté problémy zamestnancov a spolu s odborníkmi z ministerstva práce a Inšpektoráru práce vám poradí, ako ich riešiť.
1. Bývalý zamestnávateľ chce uhradiť manko
Problém: Veronika (23) zo Senca pracovala ako predavačka v obchodnej sieti CBA iba tri dni. Po dvoch rokoch od ukončenia pracovného pomeru jej spoločnosť prostredníctvom právnika poslala list, že má uhradiť schodok, ktorý vznikol v ich inventúrnom období. „Bolo to oveľa viac, ako som tam reálne zarobila, a za tri dni práce som ani neprišla do kontaktu s hotovosťou,“ opisuje túto nepríjemnú situáciu. Vedúca odboru personálnej práce a miezd CBA Slovakia Želmíra Švédová zase tvrdí, že s Veronikou sa mohli dohodnúť alebo jej odpustiť manko, lenže s nimi nekomunikovala.
Čo hovorí Zákonník práce: Tu je veľmi dôležité, či ste zamestnancom s hmotnou zodpovednosťou, preto si skontrolujte pracovnú zmluvu:
- podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu ich priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov
- zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume
- pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume
Riešenie: Pri nástupe do práce požiadajte spoločnosť o inventúru, prípadne o doklad, že bola vykonaná, a jej výsledky.
2. Zákaz používania toaliet pred koncom zmeny
Problém: Zamestnávateľ, spoločnosť Yazaki v Michalovciach, zakázal zamestnancom pol hodiny pred skončením pracovného času návštevu toaliet. Vysvetľoval to tým, že viacerí pred koncom zmeny opúšťajú svoje pracovné miesta a tvrdia, že boli na záchode.
Čo hovorí Zákonník práce:
- podľa Inšpektorátu práce môže ísť o šikanu či diskrimináciu na pracovisku
- zamestnávateľ môže podľa zákona upraviť len prestávky v práci a bezpečnostné prestávky, návšteva toalety sa za takúto prestávku nepovažuje
Riešenie: V tomto prípade sa snažte podať čo najskôr podnet na Inšpektorát práce.
3. Zrušenie nahlásenej dovolenky
Problém: Zamestnávateľovi som nahlásil termín svojej dovolenky a pre seba a svoju rodinu som zaplatil rekreačný pobyt. Zamestnávateľ ma však nakoniec na dovolenku nemôže uvoľniť.
Čo hovorí Zákonník práce: Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli z toho dôvodu, že mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky:
- ide o preukázateľné náklady, ako sú napr. storno poplatky za zrušenie rekreačného pobytu či cestovné náklady na návrat z miesta, kde zamestnanec trávil dovolenku
Riešenie: Určite najprv kontaktujte personálne oddelenie spoločnosti, kde pracujete, a zistite si možnosti náhrady.
4. Nadčasy zadarmo
Problém: Viacerí zamestnanci spoločnosti Milk Agro upozornili na to, že mesačne majú až 60 hodín nadčasov, za ktoré nie sú odmenení ani vyššou mzdou, ani náhradným voľnom. „Mzdu máme aj po odpracovaní toľkých hodín prakticky minimálnu,“ sťažujú sa anonymne.
Čo hovorí Zákonník práce: „Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno, patrí mu určené mzdové zvýhodnenie,“ vysvetľuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
- prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť, len ak ide o prechodnú a naliehavú zvýšenú potrebu práce, nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa však nesmie skrátiť na menej ako osem hodín
- práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe
- za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku a zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku, prípadne čerpanie náhradného voľna
Riešenie: Neváhajte a podajte podnet na Národný inšpektorát práce.
5. Nelegálne zamestnávanie
Problém: Na pracovnom pomere sme sa so zamestnávateľom dohodli len ústne, povedal, že sa zbavíme zbytočnej byrokracie
Čo hovorí Zákonník práce:
- nelegálneho zamestnávania sa dopúšťa ten, kto nelegálne zamestnáva, teda využíva závislú prácu inej fyzickej osoby bez toho, aby s ňou mal založený pracovnoprávny vzťah (uzatvorenú pracovnú zmluvu, dohodu), alebo bez toho, aby túto osobu prihlásil do Sociálnej poisťovne
- nelegálnej práce sa taktiež dopúšťa ten, kto nelegálne pracuje, teda vykonáva závislú prácu bez pracovnej zmluvy alebo dohody. Tu sa, naopak, to, že zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne, nepovažuje za nelegálnu prácu, ide iba o nelegálne zamestnávanie, keďže povinnosť si nesplnil zamestnávateľ
- pokutu za nelegálne zamestnávanie (teda osobe, ktorá využíva prácu) je Inšpektorát práce povinný uložiť vždy najmenej vo výške 2 000 eur, najviac 200 000 eur (ak ide o nelegálne zamestnávanie viac ako dvoch osôb, tak najmenej 5 000 eur). Pokutu za nelegálnu prácu (teda osobe, ktorá vykonáva prácu) Inšpektorát práce môže, no nemusí uložiť, najviac však vo výške 331 eur, spravidla sa neukladá žiadna pokuta
Riešenie: Takýto pracovný pomer buď okamžite ukončite, alebo sa dohodnite na riadnom podpise zmluvy. Môžu byť ohrozené aj vaše pracovnoprávne nároky, ako sú možnosť čerpania dovolenky alebo zabezpečenie stravovania. Určite kontaktujte aj Inšpektorát práce.
6. Úraz vo výrobnom závode
Problém: Pri práci na stroji som sa porezal, rukavice nám zamestnávateľ neposkytol
Čo hovorí Zákonník práce:
- ak zamestnávateľ nesplní akúkoľvek povinnosť, najmä povinnosť vytvoriť bezpečné pracovné podmienky, napríklad vybaviť stroje ochrannými krytmi a schodištia zábradlím či poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, ako sú rukavice chrániace pred porezaním rúk, je to chyba zamestnávateľa
- častým konfliktom je tiež neuznanie úrazu vzniknutého zamestnancovi na pracovisku a nevykonanie opatrení proti opakovaniu sa úrazov, zamestnávatelia sú povinní od zamestnancov vyžadovať, aby pracovali v súlade s ich vyškolením z hľadiska BOZP
Riešenie:
- neplnenie si povinností zamestnávateľom ani po upozornení zamestnávateľa zamestnancom treba oznámiť Inšpektorátu práce, ktorý sídli v krajskom meste toho kraja, v ktorom sa nachádza problémové pracovisko zamestnávateľa, inšpekcia práce kontroly pracovísk zamestnávateľov a FO - podnikateľov vykonáva aj na základe sťažností a podnetov i z vlastného popudu
- neplnenie podmienok bezpečnej práce zamestnancom môže v súlade s podmienkami ustanovenými Zákonníkom práce viesť až k ukončeniu pracovného pomeru
Ako podať podnet na Inšpektorát práce?
Slavěna Vorobelová, Národný inšpektorát práce:
- podanie podnetu či oznámenia môže realizovať písomnou formou prostredníctvom pošty, e-mailu, osobne v podateľni, prípadne telefonicky do záznamu
- pokiaľ chcete podať podnet na zamestnávateľa, v podaní je potrebné uviesť: meno, priezvisko a adresu bydliska (pokiaľ chcete podanie poslať anonymne, tak tento bod neuvediete, ale v tom prípade vás nebudú informovať o výsledku inšpekcie práce, taktiež šetrenie anonymných podnetov je na posúdení hlavného inšpektora práce)
- presnú adresu zamestnávateľa, u ktorého dochádza k porušovaniu predpisov
- čo sa podľa vás vo firme porušuje (napr. pracovnoprávne predpisy alebo predpisy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci) čo najpresnejšie špecifikujte