Modrajúce pery môžu byť prejavom pľúcnej hypertenzie, pri ktorej je zvýšený krvný tlak v pľúcnych cievach. Ľudia sa v jej dôsledku môžu zadýchať už pri pomalej chôdzi, problémom sú pre nich aj bežné činnosti ako obliekanie, chôdza či akákoľvek fyzická námaha. Jednou z najvážnejších foriem je pľúcna artériová hypertenzia (PAH). Aj keď ide o zriedkavé ochorenie, na Slovensku ním trpí vyše 250 ľudí.
"Pľúcna hypertenzia je veľmi vážne ochorenie, ktoré pri neadekvátnej liečbe vedie k srdcovému zlyhaniu a predčasným úmrtiam. Napriek pokroku v liečbe stále nedokážeme ochorenie vyliečiť, ale môžeme zmierniť jeho príznaky a tým aj zlepšiť kvalitu života pacienta a predĺžiť ho," hovorí Milan Luknár z Centra pre PAH pri Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Pľúcna artériová hypertenzia sa najčastejšie diagnostikuje pacientom medzi 40. až 50. rokom života. Choré môžu byť ale aj malé deti či dospelí v každom veku. PAH výrazne skracuje život pacientov, obmedzuje ich v bežných aktivitách a postupne ich úplne invalidizuje. Pri počiatočnej diagnostike je problémom, že sa mnohokrát zamieňa za iné ochorenia, ako napríklad ischemická choroba srdca, postihnutie chlopní srdca, ale aj chronický zápal priedušiek, astma, chudokrvnosť.
Pri pľúcnej hypertenzii sú veľmi dôležité režimové opatrenia, ako je obmedzenie fyzickej námahy či pohybu vo vysokých nadmorských výškach. Liečba je finančne náročná, čo ju podľa Luknára niekedy komplikuje. "Stretávame sa s rôznymi administratívnymi a inými prekážkami, ktoré nám do istej miery spútavajú ruky a prispievajú k jej oneskoreniu," poukázal. Rovnako tiež na Slovensku nie sú všetky odporúčané lieky zaregistrované.
