"Krajský súd v Bratislave o návrhu odsúdeného Miloša Urigu o povolenie obnovy konania rozhodol tak, že návrh zamietol. Podľa senátu prvostupňového súdu neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, v návrhu odsúdeného nebola uvedená žiadna nová skutočnosť, na základe ktorej by mala byť povolená obnova konania," uviedol v stredu hovorca Krajského súdu (KS) v Bratislave Pavol Adamčiak. Odsúdený Uriga podal proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej bude po doručení veci rozhodovať odvolací Najvyšší súd SR.
Podobne na začiatku novembra 2014 zamietol KS v Bratislave obnovu konania, o ktoré vtedy žiadal Uriga. KS v Bratislave už vo februári roku 1993 Urigu uznal vinným z trestného činu vraždy, trestného činu útoku na verejného činiteľa, trestného činu nedovoleného ozbrojovania, brania rukojemníka a ďalších trestných činov, a ako obzvlášť závažného recidivistu ho odsúdil na doživotný trest odňatia slobody. Následne verdikt potvrdil aj Najvyšší súd SR. Uriga pôvodom z Vranova nad Topľou je na rozdiel od hlavného aktéra masakra dozorcov Tibora Polgáriho nepretržite vo väzení zase od júla 1989, keď bol pred spomínaným masakrom odsúdený na 7,5-ročný trest odňatia slobody. Polgárimu KS BA v marci 2015 rovnako zamietol žiadosť o obnovu konania. Polgári je vo väzení od roku 1984, keď bol najprv odsúdený na deväťročný trest za vydieranie, a potom za spomínaný masaker v roku 1993 na doživotie.
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za spomínané vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko, a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010. Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto veľká vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
