Jeho zamatový hlas sa nám už nikdy neprihovorí z rozhlasu či z televízie. Jeho srdce náhle dobilov utorok 3. mája. Smutnú správu napísal médiám jeho syn, ktorý sa o neho do poslednej chvíle staral. Ako si na herca spomínajú jeho priatelia, ktorí s ním strávili na doskách, ktoré znamenajú svet, niekoľko desaťročí?
Bolo to nečakané. Nikto ani z hercových najbližších priateľov netušil, že zdravotný stav výnimočného umelca je natoľko vážny. Správu o hercovom odchode potvrdil Machatov jediný žijúci syn Marián. Posledné chvíle strávil zrejme u neho v Modre. Jeho chorobu napriek tomu, že je lekár, bližšie komentovať nechcel. „Ďakujem vám za záujem, ale nič bližšie vám k tomu hovoriť nebudem,“ povedal zronený syn Marián. Podľa zdroja Nového Času zlyhalo umelcovi srdce. Machatu si ale všetci budeme pamätať ako herca s najzamatovejším hlasom, ktorého milovalo celé Slovensko.
Závidel kolegom
Karol Machata nepochádzal z hereckej rodiny, napriek tomu z neho vyrástol jeden z najtalentovanejších umelcov, akých slovenské divadelné dosky mali. Patril medzi ťahúnov, ktorí sa na nedostatok práce nikdy nemohli sťažovať. Už od 50. rokov ho zamestnávalo naplno divadlo, rozhlas aj televízia. „Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú,“ spomínal v roku 2013 herec, ktorého ešte aj rozhlasové večerníčky patria k nesmrteľným.
Nikto možno netuší, že začínal ako šepkár v ochotníckom divadle u františkánov a zo šepkárskej „búdky“ si ho vytiahli rovno na javisko. Na začiatky senzačného umelca si spomína aj herec Ivan Letko (81). „Bol pre mňa velikánskym vzorom, najmä keď som prišiel z Martina do Bratislavy, tak som sa chodil s neobyčajnou úľubou na neho pozerať, na jeho výkony, ktoré zvládal bravúrne. Či už to bola komédia, alebo tragédia,“ spomína Machatov kolega.
Na zdravie sa nikdy nesťažoval
Odchod z divadla, smrť syna a manželky boli pre neho rany, z ktorých sa nevedel spamätať celý život. Napriek tomu sa nikdy nesťažoval. Posledné roky sa jeho zdravotný stav zhoršoval. Predal vilu na Slavíne a odsťahoval sa za synom do Modry. Už vtedy sa hovorilo, že je ťažko chorý. Svojim kolegom však nič neprezradil. „Aj keď už nebol v divadle a účinkoval ešte v rozhlase, so svojimi zdravotnými problémami sa nikdy nezdôveroval. Myslím, že tie ťažkosti súviseli s jeho vysokým vekom, je to prirodzené,“ hovorí herec Ivan Letko. Presne tak ho opisujú aj ďalší kolegovia.
„Aj keď bol citlivý, bol zároveň tvrdý chlap. A nemal to ani rád, keď sa niekto ponosoval. Hovorieval: ‚Keď si už na javisku, tak hraj! A plač za oponou!‘,“ spomína na umelca s nenapodobiteľným prejavom Zdena Grúberová. Posledná rozlúčka s výnimočným hercom bude v utorok 10. mája v starej budove SND.
Najvýznamnejšie medzníky hercovho života
13. januára 1928: narodil sa v Malackách v rodine žandára
1948 - 1950: študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
1948: prvé účinkovanie na doskách, ktoré znamenajú svet, v Sládkovičovej Maríne
31. 1. 1950: zosobášil sa so svojou manželkou Marianou, s ktorou prežil 58 rokov, mal s ňou dvoch synov Staška a Mariana
1950: jeho filmový debut v diele Vítězná křídla
1952 -1953: pôsobil v Armádnom divadle v Martine
1953 - 1998: pôsobil v SND, kde stvárnil množstvo nezabudnuteľných postáv
1955: postava Karola Moora v Schillerových zbojníkoch
1967: titul zaslúžilý umelec
1979: titul národný umelec
1983: Cena za najlepší mužský herecký výkon vo filme Soľ nad zlato, 21. ročník Festivalu československého filmu – FČSF, Ostrava
1996: posledná premiéra v predstavení Medea, barbarka z Kolchidy v réžii Pavla Haspru
2003: Pribinov kríž II. triedy, štátne vyznamenanie prezidenta SR za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby
2008: Cena OTO 2007 - uvedenie do Siene slávy
Jeho nezabudnuteľné úlohy
1954 Drevená dedina, vo filme si zahral postavu Pavla Šechnára
1957 Posledná bosorka - zahral si tu úlohu Gašpara Sedmíka z príbehu
odohrávajúceho sa v 18. storočí v Trnave
1958 Dáždnik svätého Petra, hlavná úloha Juraja Vibru odhalila aj hercov komediálny talent
1967 Cyrano z Bergeracu - famózny výkon po boku Milky Vášáryovej
1971 Dosť dobrý chlap - postava predáka Maca mu dokonale sadla
1976 Červené víno I., II. - dokázal excelentne zahrať aj negatívnu postavu Silvestra Bolebrucha
1982 Soľ nad zlato - za úlohu kráľa Pravoslava dostal ocenenie
1986 Kohút nezaspieva - vo vojnovej dráme stvárnil postavu Fischla
1987 vo filme Nemožná si zahral úlohu Boháčika
1987 Lakomec - v Molliérovej hre exceloval ako Harpagon