Prvým adeptom je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (53), o post šéfa OSN má záujem aj vysoký predstaviteľ OSN pre Irak Ján Kubiš (63). Slovenská vláda dávnejšie avizovala, že sa postaví za Miroslava Lajčáka, ten môže rátať aj s požehnaním prezidenta Andreja Kisku (53) či predsedu NR SR Andreja Danka (41). Hovorí sa však o tom, že podporu pre svoju kandidatúru zháňa Kubiš mimo Slovenska.
Na Slovensku dorástla silná diplomatická generácia. Dokonca až natoľko, že na čelo OSN vieme navrhnúť dvoch kandidátov, pričom napríklad ostatné krajiny v rámci V4 vhodných ľudí k dispozícii momentálne nemajú. Miroslav Lajčák sa síce zatiaľ oficiálne nerozhodol, no v prípade, že bude chcieť zabojovať o post šéfa OSN, môže sa spoľahnúť na širokú podporu slovenského politického spektra. „Vážim si túto podporu, no svoje rozhodnutie oznámim, keď na to bude čas. Momentálne mám nad hlavu práce s prípravou predsedníctva SR v Rade EÚ,“ tvrdí Lajčák. Do kresla generálneho tajomníka OSN by si však rád sadol aj skúsený kariérny diplomat Ján Kubiš. „Rozhodnem sa, predpokladám, v máji. Mám prácu, nič ma netlačí. V rámci nej som v stálom kontakte s Bezpečnostnou radou OSN. Vedia, kto som,“ povedal Kubiš na konferencii Globsec.
Česko alebo Irak?
Otázne však zostáva, kto by sa za neho v prípade kandidatúry postavil. Bez politickej podpory zo strany vlády má totiž kandidát len minimálne šance a každá vláda môže postaviť len jedného kandidáta. Novému Času sa však z dvoch od seba nezávislých zdrojov podarilo zistiť, že by Kubiša mohla nominovať vláda inej krajiny. O túto možnosť sa už mal aj sám zaujímať. „Vláda môže nominovať aj kandidáta, ktorý nie je občanom danej krajiny,“ vysvetľuje Jaroslav Naď z SSPI. V zákulisí sa šepká o tom, že by to mohla byť jedna z krajín V4.
„Česká republika neplánuje do voľby budúceho generálneho tajomníka OSN postaviť svojho vlastného kandidáta. Doteraz nepadlo rozhodnutie, ktorého z kandidátov Česká republika podporí,“ napísala hovorkyňa českého ministerstva zahraničia Irena Valentová. Ako nominujúce krajiny do úvahy prichádzajú taktiež Irak alebo Afganistan. Práve v tomto regióne totiž Ján Kubiš už niekoľko rokov pôsobí. Novému Času sa však priamo s Kubišom do uzávierky nepodarilo spojiť.
Ďalší sporný okamih by mohol nastať v prípade, že by sa rozhodli kandidovať obaja adepti. Existuje totiž možnosť, že by sa hlasy od krajín, ktoré budú chcieť podporiť kandidáta zo Slovenska, takpovediac rozdelili. „Človek by mal vedieť, kedy hodiť uterák do ringu,“ konštatuje s odkazom na Jána Kubiša politický analytik Eduard Chmelár. Voľba generálneho tajomníka OSN by sa mala uskutočniť v priebehu septembra 2016.
Čo robí generálny tajomník OSN
Generálny tajomník stojí na čele OSN. Do funkcie ho menuje Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady na päť rokov. Upozorňuje na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada.
Miroslav Lajčák (53)
+ Podpora širokého politického spektra na Slovensku
+ Spokojnosť s výsledkami dosiahnutými v Bosne a Hercegovine
- Menej medzinárodných skúseností ako Kubiš
- Relatívne nízky vek
Ján Kubiš (63)
+ Povedomie o jeho činnosti vrámci OSN
+ Bývalý generálny tajomník OBSE
- Dlhodobé pôsobenie mimo SR
- Chýbajúca podpora domovskej vlády
