V mnohom negatívnom do nej zasiahol aj vtedajší Slovenský štát s prezidentom Jozefom Tisom, ktorý sa stal spojencom nacistov. Ako prvá krajina po Nemecku sme nastúpili vojnu proti Sovietskemu zväzu. Podľa Stanislava Mičeva, riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici, Tiso vedel o vyvražďovaní Židov a civilného obyvateľstva za našimi hranicami, lebo bol o tom informovaný. Tieto informácie sa však nedostali na verejnosť, zostali utajené.
Samostatný Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 na nátlak fašistického vodcu Adolfa Hitlera. Stal sa spojencom nacistického Nemecka. „Bolo potrebné, aby ako spojenec vytvoril nástupný priestor pre napadnutie Poľska a zároveň sa na tom podieľal,“ hovorí historik Stanislav Mičev. Podľa neho na základe slovensko-nemeckých zmlúv sme iniciatívne, dokonca až veľmi rýchlo nastúpili do vojny proti Sovietskemu zväzu. Boli sme prvou krajinou po Nemecku, ktorá prekročila sovietske hranice.
Vedel, že vraždia Židov
Mnohí sa pýtali, prečo k nám Rusi posielali partizánske výsadky. „Boli sme s nimi vo vojne až do jej konca, na rozdiel od Československej republiky. Takže celkom prirodzene sme boli nepriateľská krajina, nakoľko sme tú vojnu viedli,“ vraví Mičev a pokračuje. „Slovenskí vojaci prišli na východný front a videli, že Nemci vyvražďujú civilné obyvateľstvo a Židov. O tých zverstvách písali množstvo listov. Prešli cez prezidentskú kanceláriu, avšak Tiso tam iba napísal ad acta, uložiť mimo. Ešte nemohli vedieť o priemyselnom vraždení. V kyjevskom Babom Jare zavraždili Nemci za 2 týždne strelnými zbraňami 34-tisíc Židov. Slovenskí vojaci o tom vedeli, lebo tam boli,“ vysvetľuje Mičev. Začalo to u nich vyvolávať nevôľu kolaborovať s nacizmom a viacerí prechádzali na druhú stranu.
266 dní k slobode
Spojenci oslobodzovali Slovensko asi 266 dní. Postup vojsk z východu spomaľoval ťažký hornatý terén. Ako prvú oslobodili 21. 9. 1944 obec Kalinov a ako posledné kysucké obce Makov, Korňu a Klokočov 3. 5. 1945. Zarážajúce je, že aj po skončení vojny zostala časť civilného obyvateľstva naladená na nacizmus a proti Židom. „Jedna väzenkyňa prežila koncentračný tábor aj pochod smrti. Vlakom sa vracala na Slovensko. Prešla Nemecko, Rakúsko a Čechy. Keď dorazil vlak k nám, prišiel sprievodca a žiadal od nej lístok. Keďže ho nemala, vyhodil ju z vlaku. Zoberte si ten paradox, všetci vedeli, čo sa v táboroch dialo. Tu príde nejaký blázon a od väzňa koncentračného tábora pýta lístok a keď ho nemá, vyhodí ho! Ďalšia väzenkyňa sa vrátila domov. Išla na nákup, postavila sa do radu, spoznali ju a vtom sa niekto ozval: ,No, veď je ich tu ešte viac ako predtým‘,“ dodal Mičev s tým, že takýchto smutných príbehov bolo veľa ešte aj po skončení vojny.
Krvavé roky, ktoré navždy poznačili dejiny
- 1939 - Oficiálny začiatok 2. svetovej vojny, 1. septembra Nemci napadli Poľsko.
- 1941 - Siedmeho decembra japonské letectvo napadlo námornú základňu USA v Pearl Harbore - vstup USA do 2. svetovej vojny.
- 1942 - 1943 - Po víťazstvách fašistických vojsk došlo k obratu v prospech spojencov, na čele ktorých stáli veľmoci ZSSR, Veľká Británia a USA.
- 1945 - V polovici apríla začala Červená armáda útok na Berlín. Po ťažkých pouličných bojoch ho 2. mája dobyla.
- 7. máj 1945 - Nemecké vojská podpísali kapituláciu v Reims a 8. mája 1945 v Berlíne - koniec 2. svet. vojny v Európe.
- 2. september 1945 - vojna sa vo svete skončila kapituláciou Japonska.
2. svetová vojna
- 61 štátov sa jej zúčastnilo. Zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky
- 40 štátov zasiahli vojenské operácie
- 110 miliónov ľudí slúžilo v armádach bojujúcich krajín
- 4 trilióny amerických dolárov predstavovala suma celkových výdavkov na vojnu
- na 50 - 62 miliónov sa odhaduje celkový počet obetí
- 37 miliónov bolo civilistov, zvyšnú časť tvorili padlí vojaci
- najväčšie škody utrpel Sovietsky zväz. Vyše 100 miest a 70-tisíc dedín bolo zrovnaných so zemou alebo veľmi ťažko poškodených