Nevybrala si však európsku krajinu, v ktorej by bola národná mentalita podobná tej našej. Rozhodla sa odcestovať do hlavného mesta Južnej Kórey - Soulu. Ako sa žije v krajine, o ktorej našinci vedia najmä to, že zásobuje celosvetový trh známymi značkami áut a slávnou elektrotechnikou? Medzi Japonskom a Čínou leží Kórejský polostrov, na ktorom susedia dve diametrálne odlišné krajiny - Severná a Južná Kórea.
Kým do komunistickej, prísne stráženej Severnej Kórey sa len tak ľahko turista nedostane, do Južnej Kórey sa vycestovať dá. Krajiny sú už viac ako polstoročie vo vojnovom stave. Južnú Kóreu podporovali spojenci zo Západu, najmä Spojené štáty. A práve Američania priniesli do ázijskej krajiny úplne inú kultúru, akú dovtedy obyvatelia poznali. Dnes je z toho veľmi zaujímavý mix.
Tradicionalosti
Mladí ľudia závan cudzej kultúry prijali, starší sa s ním vyrovnávajú ťažšie. „Teraz je už normálne, že kórejské deti majú kamarátov z iných kultúr a národností, ale pre staršiu generáciu je to stále niečo divné. Nie sú nadšení z dnešného multikulturalizmu, ktorý do ich krajiny zavítal,“ vysvetľuje Monika s tým, že Kórejčania si jednoducho chcú tajomstvo svojej kultúry a tradícií ustrážiť. Mladší, naopak, berú západnú kultúru už ako súčasť života, aj keď úcta k tej vlastnej je určite väčšia ako u nás.
„Majú radi západné jedlá a štýl života. Chcú sa nám podobať, no vlastnú kultúru si pritom stále nesmierne vážia. Na jednej strane ich západný vplyv ťahá a na druhej strane z neho majú trochu strach.“ Cudzinci sú pre Kórejčanov, hlavne pre tých, ktorí západné krajiny nenavštívili, niečo výnimočné. „Ak naberú odvahu rozprávať sa s vami, postupne s vami preberú úplne všetko. Od vašej obľúbenej farby až po zarážajúci fakt, ako môžete na Slovensku prežiť bez kimči (kórejská národná pochúťka). A veľa vecí na vás chvália,“ smeje sa Monika, ktorá o Kórejčanoch hovorí ako o dobrosrdečných a milých ľuďoch.
Slovenka mala pred navštívením krajiny úplne inú predstavu o jej fungovaní. „Napríklad som si myslela, že s angličtinou tam problém určite nebude. Lenže dohovoríte sa iba s tým, kto už bol v zahraničí.“ Preto mala veľké problémy vybaviť veci v banke či úrade. Často sa v celej inštitúcii nenašiel ani jeden človek hovoriaci po anglicky. „Dokonca aj v rámci našej univerzity, kde študovali stovky zahraničných študentov, máloktorý pracovník vedel po anglicky.“
Povedzte kimčííí
Ostrá kórejská kuchyňa nemusí voňať každému. Podľa mladej študentky Moniky to, čo Kórejčania považujú za nepikantné, našincom dokáže spôsobiť horúci pekelný zážitok. „Keby ste chceli jesť jedlá rovnako pikantné ako Kórejčania, tak podľa mňa umriete,“ smeje sa. Stolovanie v reštauráciách je veľmi prekvapujúce. „V podnikoch sú stoly s dierou v strede, v ktorej sú horák a panvica alebo gril či rošt. Vyberáte si z menu, v ktorom je podľa obrázkov surové mäso. Keď vám ho prinesú, sami si ho pripravíte,“ vysvetľuje.
Ak je niečo, čo Kórejčania naozaj milujú, tak je to kimči. Táto fermentovaná zelenina sa je každý deň a ku všetkému. Je to špeciálny druh kvasenej kapusty naloženej spolu s čili papričkami, cesnakom a inými dobrotami, ktorú si buď zamilujete, alebo znenávidíte. Časopis Health dokonca zaradil kimči medzi päť najzdravších potravín na svete, ktoré preventívne pôsobia proti vzniku rakoviny. „Kórejčania majú v domácnostiach špeciálnu chladničku iba na kimči. Jedlo je také slávne, že namiesto klasického sýýýr miestni pri fotení s úsmevom kričia na fotografa kimčííí,“ hovorí Monika.
Umelá krása
Dievčatá v Kórei používajú rôzne kozmetické vychytávky, ktoré im pomáhajú priblížiť sa k európskemu ideálu. Používajú najmä bieliace prípravky na tvár. „Raz som vošla do predajne a predavačka mi na ruku na skúšku naniesla takýto bieliaci mejkap. Štípalo to ako kyselina,“ nechápavo krúti hlavou Monika. Aj keď ženy o sebe tvrdia, že sa na Európanky podobať nechcú, to, čo robia, svedčí o opaku.
„V Kórei je bežné, že dievčatá na 12. narodeniny dostanú od rodičov ako darček peniaze na operačné zväčšenie očí. Je to ich kult krásy a rodičia nechcú deťom túto možnosť odoprieť. Potom je, samozrejme, na rade operácia nosa a zväčšenie poprsia.“ Na ulici nestretnete ženu v teplákoch, ale ani extravagantne oblečené ženy, vytŕčajúce z davu.
Ako vzor domácej prerobenej krásy im slúži ich hudobný popový štýl – k-pop, ktorý má byť obdobou amerického popu. „Keď si pozriete videoklipy hocijakej k-popovej kapely, pochopíte, o čom hovorím. Vystupujú v nich vyplastikované umelé ženy, ale aj muži, ktorí rozhodne kórejsky nevyzerajú.“
Zuby a vek
Mladá študentka v krajine zažívala prekvapenie každý deň. Zarazili ju napríklad aj toalety plné ľudí čistiacich si zuby. „To by ste neverili. Stále si čistia zuby. Vraj je to súčasť ich zvykov. Každý z nich so sebou nosí v kabelke alebo v taške kefku a zubnú pastu a kedykoľvek je to možné, umyje si zuby. Dokonca nie iba na toaletách, ale často aj v škole na verejných miestach. Existuje tam príslovie: ,Môžeš si zabudnúť so sebou vziať telefón, ale nikdy nezabudni svoju kefku a pastu,‘“ rozpráva o dentálnych zvykoch Monika.
V tejto ázijskej krajne sa aj vek ľudí počíta inak. „Keďže počítajú aj obdobie pred pôrodom, keď sa narodíte, už máte jeden rok. Reálne máte 25, ale podľa kórejského počítania už 26. Kórejčania pritom svoje narodeniny oslavujú 1. januára, keď si každý pripočíta rok. Predstavte si, že sa narodíte v decembri, pripočítajú vám hneď rok a potom prvého januára ďalší rok. Stáva sa, že mesačné dieťa má už podľa kórejského počítania dva roky.“ Dôležitým medzníkom sú 60. narodeniny. Od tohto momentu sa vám vek začne počítať odznova.
Úspech nadovšetko
Ak je niečo, čo berú Kórejčania smrteľne vážne, je to štúdium a práca. A slovo smrteľne je v tomto prípade úplne namieste. Školský systém v Južnej Kórei je súťažne orientovaný - tlačí ich do toho, aby boli najlepší. Konkurencia medzi študentmi je veľká. „Celý hodnotiaci systém je nastavený tak, že každý sa snaží byť najlepší. Dokonca aj v zamestnaní sa berie do úvahy, na akú školu chodili a aké výsledky dosiahli. Preto sú kórejskí študenti veľmi svedomití a neustále sa učia. Systém na nich kladie obrovské nároky a mnoho mladých ľudí pácha samovraždy. Jednoducho ten tlak už nevydržia,“ uzatvára Monika.
