Vláda v Aténach dúfa, že presvedčia zahraničných veriteľov, aby krajine poskytli ďalší, v poradí už tretí balík záchrannej finančnej pomoci. Cieľom prijatých opatrení je dosiahnuť úspory, ktorými by Grécko splnilo dohodnutý cieľ rozpočtového prebytku na úrovni 3,5 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2018, napísala agentúra Reuters.
Hlasovanie o návrhu bolo skúškou súdržnosti vládnucej koalície vzhľadom na jej veľmi tesnú väčšinu troch kresiel v 300-člennom parlamente. Za napokon hlasovalo všetkých 153 koaličných poslancov. Atény chcú zvýšiť daňové príjmy a obmedziť dôchodkové výdavky, aby znížili rozpočtovú záťaž, od čoho si sľubujú poskytnutie novej pomoci. Medzi Nemeckom a Medzinárodným menovým fondom (MMF) však naďalej panujú rozpory okolo podmienok tohto plánu a ich splniteľnosti.
Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa si počas parlamentnej rozpravy vyslúžila kritiku opozície, podľa ktorej znižovanie dôchodkov a zvyšovanie daní povedie k recesii, čo bude ďalší úder pre obyvateľstvo vysilené rokmi úsporných opatrení. "Pán premiér, sľubovali ste nádej a zmenili ste ju na beznádej," vyhlásila Fofi Gennimatová, líderka socialistov zo strany PASOK, ktorí označili nový balík za "účet" za neúspešnú snahu Tsiprasa o zvrátenie úsporných opatrení počas vlaňajšej kolízie s veriteľmi.
"Tieto opatrenia budú náhrobným kameňom pre vyhliadky na rast," vyhlásil Kyriakos Mitsotakis, líder konzervatívnej strany Nová demokracia, ktorá vedie v prieskumoch. Protesty proti novému úspornému programu pokračovali aj tento víkend novou sériou štrajkov a demonštráciami. Pred parlamentom v centre Atén došlo večer ešte pred hlasovaním k zrážkam menších skupín výtržníkov s políciou, ktorá použila slzotvorný plyn. Podobné násilnosti hlásili aj zo Solúna. V pondelok v Bruseli zasadnú ministri financií krajín eurozóny, aby rokovali o reformnom programe Grécka a opatreniach, ktoré sú od krajiny vyžadované na dosiahnutie dohodnutých rozpočtových cieľov v roku 2018.
