Svoje pôvodné rozhodnutie zmenil pod tlakom škandálu okolo takzvaných Panamských dokumentov, do ktorého boli zapletení aj jeho príbuzní, informovala agentúra Reuters. Grímsson má 71 rokov a prezidentskú funkciu zastáva od roku 1996. Tento najdlhšie slúžiaci prezident v histórii Islandu pôvodne už kandidovať nemienil.
V apríli však prekvapivo oznámil, že sa vo voľbách vypísaných na 25. júna bude uchádzať o ďalší mandát hlavy štátu, čo zdôvodnil súčasnou politickou neistotou v krajine a potrebou zaistenia kontinuity.
Prezidentovo postavenie v uplynulých týždňoch oslabili odhalenia vyplývajúce z takzvaných Panamských dokumentov, z ktorých vyplynulo, že príbuzní jeho manželky boli napojení na spoločnosti pôsobiace v daňových rajoch. Samotný Grímsson akékoľvek pochybenie odmieta.
Prezidentská funkcia na Islande je prevažne reprezentatívna. Grímsson ale využíval svoje postavenie na to, aby vetoval vládne návrhy zákonov, s ktorými nesúhlasil a presadzoval riešenie niektorých politických otázok prostredníctvom referenda.
V dôsledku panamského škandálu už v apríli prišiel o kreslo islandský premiér Sigmundur Davíd Gunnlaugsson, ktorý odstúpil pod tlakom protestov. Dokumenty uniknuté z panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca odhalili, že spoločnosť jeho manželky pôsobiaca v daňovom raji vlastnila dlhy skrachovaných islandských bánk.
