Klamstvá, lži, nepravdy a tri týždne staré spermie

Príbehy sú väčšinou smutnosmiešne a zvyčajne po nich máte chuť len tak sedieť nad pohárom niečoho dobrého a len tak dumať o živote. Pamätám si, že po Trierových Idiotoch dvaja kamaráti sedeli len tak ticho v kúte pivárne. Slova a ani príslovečnej krvi by sa v nich nikto nedorezal. Dogma 95 je jednoducho pôsobivá filmová vlna, ktorá k nám priváža zo severských krajín silné ľudské príbehy obnažené priam na špirálovú podstatu človeka. Staré, nové, požičané a modré je presne takouto story.

V centre príbehu stojí dvojica Katrine (Sidse Babet Knuttsenová) a Jonas (Soren Bvder), ktorí majú krátko pred svadbou. Ona je vzápätí vykreslená ako človek neschopný povedať pravdu do očí svojim blízkym a stáva sa centrálnym bodom filmu. Jej sestra je zavretá v blázinci, jej svadba je naplánovaná na sobotu, a keď sa vráti po dvoch rokoch z Afriky sestrin frajer, hádajte, okolo koho sa asi bude motať? Ako vravia myslitelia z Kontrafaktu: pravda bolí, a tak sa Katrine ani nedá čudovať, že občas si realitu prifarbí. Ale vo filme vŕši jednu nepravdu za druhou, až divák zákonite očakáva, kedy to všetko praskne.

Snímka obratne manévruje na hranici tragiky a komična. Najlepším mixom sú zrejme scény s Katrininou psychicky labilnou sestrou, ktorá si osamotená v nemocničnej izbe púšťa príjemnú hudbu. Spevák so skupinou jej stojí za chrbtom, na balkóne, prípadne sa ukrýva v skrini. Prvýkrát je to vtipné, potom ešte viac a vždy s každým opakovaním je to zábavnejšie. Režisérka Natasha Arthyová dokázala z opakujúceho sa motívu vyťažiť maximum. Rovnako aj zo scén pánskej a dámskej jazdy počas predsvadobného večera. Chlapi sa zryjú ako prasce a privedú si striptérku. Čo na tom, že je trápna, že je na zasmiatie, hlavne ak polonahá vrtí zadkom. Ženy zase pod vplyvom alkoholu rozpútajú pomerne drsnú debatu o sexe a dôjde i na meditovanie o tom, či sú spermie v semenníkoch po niekoľkotýždňovej abstinencii prestarnuté. Matkinovi fanúšikovia by mali radosť.

Štyri roky stará snímka je miláčikom festivalových divákov. Vidieť ste ju mohli napríklad v Karlových Varoch, odkiaľ si odniesol Björn Kjellman cenu za stvárnenie z Afriky sa navrátivšieho Thomsena. Kaare Bjerkø zase získal na parížskom festivale cenu za hudbu a režisérka nomináciu na Grand Prix. Film totiž nie je masovým počinom a skôr ho ocení náročnejší divák, ktorý chodí do filmového klubu. S tým súvisí aj fakt, že Staré, nové, požičané a modré je skvelým zážitkom, pokiaľ ho vidíte v origináli s titulkami. Pre mňa nezrozumiteľná dánčina mu pridáva na výraze, ale v dabingu na druhej strane pochytíte z dialógov viac.

Staré, nové, požičané a modré, Se til venstre, der er en svensker. Dánsko 2003, film na stiahnutie, 90 min.