Spevák Ibrahim Maiga (52) sa však pred pár mesiacmi na Slovensko vrátil a Novému Času Nedeľa poskytol rozhovor o rodine, polygamii, terorizme a o tom, čo nové chystá pre svojich fanúšikov.
Na istý čas ste sa odmlčali a zostali ste v Afrike. Dosť sa za ten čas vo vašom živote zmenilo...
V Afrike som bol štyri roky. Oženil som sa, narodila sa mi dcérka Fatim. To bolo a je pre mňa dôležitejšie ako čokoľvek iné - kariéra, úspech...
Čo vás živilo v Afrike?
Podnikanie. Medzinárodný obchod.
A konkrétne?
Spolupracoval som s rôznymi partnermi, firmami pri obchodovaní s komoditami, ktoré Mali potrebuje a ktoré sa snažíme dovážať z Európy. Robil som sprostredkovateľa a tlmočníka.
S čím ste teda obchodovali?
To je obchodné tajomstvo. Ale s veľmi zaujímavými komoditami a podotýkam, že nie sú zakázané.
Cítite sa viac umelcom alebo obchodníkom?
Umelcom, to ma baví. Mám však veľký potenciál a dokážem robiť aj biznis. Tam treba vedieť komunikovať a mať kontakty.
Nemohli ste sa v Mali presadiť ako umelec?
Nechcel som, moja mama si to neželá. Lebo môj otec bol v Mali veľmi vážený diplomat a ona sa na umelca pozerá tak trochu cez prsty.
Nie je vám za rodinou smutno? Tri mesiace odlúčenia síce nie je veľa, ale ani málo...
Je mi smutno, ale chlap nemôže sedieť doma, keď sa chce postarať o rodinu. To sú zákony prírody. Chlap má zabezpečiť živobytie a žena sa stará o rodinu. Aj keď dnes sa veľa žien venuje kariére.
A to vám nie je sympatické?
Mne je sympatickejšie, keď sú úlohy rozdelené. Vtedy sú aj deti lepšie vychované, lebo nevyrastajú na ulici. Ak sú obaja rodičia zaneprázdnení, nečudujme sa, že máme úpadok morálky a deti nevedia pozdraviť na ulici.
Doma v Mali ste zanechali krásnu ženu - Innu, mladšiu o tridsať rokov... Nebojíte sa o ňu?
Láska nepozerá na farbu pleti, na vek ani na nič iné. Buď ľúbiš, alebo neľúbiš. A či sa bojím? Ženu nikdy neustrážiš. Žena sa musí ustrážiť sama.
Ani chlapa neustrážiš.
Samozrejme! Nie nadarmo je v našej krajine vymyslená polygamia! Má to viacero dôvodov. Muži idú do vojen a často sa domov nevrátia. V Mali sa hovorí, že každý muž si musí vziať dve ženy, aj tak polovica žien zostane slobodná.
Zrejme sa aj rodí viac dievčat ako chlapcov. Napokon, sám máte dcéru...
Áno, keď sa narodila, sestrička nám povedala, že z desiatich narodených detí sú len dvaja-traja chlapci.
Takže, aby nezostali mladé ženy na ocot, rieši sa to mnohoženstvom?
Je to lepšie, ako keby z nich mali byť prostitútky. Drvivá väčšina žien sa totiž nemá ako živiť. Buď predávajú niečo na trhu, pretože len minimálne percento žien má vzdelanie a dokáže sa o seba postarať, alebo skončia na ulici pri najstaršom remesle.
Koľko žien môže mať muž v Mali?
Oficiálne štyri.
A čo, keď by mal niektorý viac?
Keby sa na to prišlo, hrozí mu basa.
Čo hovoria tamojšie ženy na polygamiu?
Môžu sa rozhodnúť. Pri sobáši nevesta podpíše buď monogamiu, teda, že muž môže mať len ju a žiadnu inú, alebo podpíše polygamiu. Musia sa dohodnúť. Len so súhlasom manželky môže mať muž inú ženu. Ale pre každú musí zabezpečiť bývanie, jedlo, zdravotnú starostlivosť, všetko, čo potrebuje. Ak nie, žena má právo rozviesť sa. Dokonca platí, že ak si muž neplní manželské povinnosti a nespáva so svojou ženou, je to dôvod na rozvod.
Je rozvod v Mali jednoduchý?
Ak mali náboženský sobáš stačí, ak muž trikrát nahlas vysloví: Už ťa nechcem za ženu!
A vaša manželka podpísala polygamiu?
To sa podpisuje len pri civilných sobášoch. My sme mali cirkevnú svadbu. Ale určite to spečatíme aj na úrade. A budem požadovať polygamiu. To však neznamená, že ju budem praktizovať. Nie som prelietavý.
Načo to potom chcete mať podpísané?
Keby jej narástli krídla! Keď sa Inna nebude správať tak, ako sme sa dohodli. Nerozvediem sa s ňou, lebo máme dieťa, a budem sa o ňu starať ďalej, ale určite by som si vzal inú ženu. Ale my si veríme a rešpektujeme sa. Dôveru nič neprekoná. Keď niekto chce podviesť, tak to urobí.
Koľko detí by ste chceli mať?
Koľko Pán Boh dá. Chcel by som mať toľko, aby som sa o ne dokázal postarať. Lenže to nemáme v rukách my, tie deti máme požičané od Pána Boha.
Na koho sa podala dcérka Fatim – na otca či na mamu?
Aj-aj. Je veselá, strašne ukecaná, do všetkého sa montuje, je to moje slniečko. Telefonujem jej do Mali niekoľkokrát denne.
Ste moslim a vaše vierovyznanie sa dnes spája s terorizmom v Európe. Ako to vnímate?
Extrémisti sú v každom náboženstve. Týka sa to nás všetkých. Prečo však riešime dôsledky, a nie príčinu terorizmu? Predsa, keď sa potknem, nevyčítam to tam, kde som spadol, ale tam, kde som sa potkol! Keď sa chce terorista pomstiť a spáchať samovražedný atentát, nech ide vybuchnúť tam, kde to riadia! Prečo musia na letiskách a na koncertoch zomierať nevinní ľudia? A niekomu vyhovuje zvaliť to na islam. Vrah si nasadí masku moslima, a tým pošpiní všetkých moslimov... Islam nie je zlý, je len zle interpretovaný cez terorizmus. Aj kresťanstvo môže byť zle interpretované, keď sa znásilňujú malé deti.
Nechceli by ste ísť do politiky? Kedysi ste neúspešne kandidovali do Európskeho parlamentu.
Potrebuje to čas, ale určite pôjdem. Aj keď ľudí, ktorí poukážu na chúlostivé veci a bojujú za pravdu, často v tichosti zlikvidujú. Autonehoda, padne lietadlo, zomrú na neznámu chorobu...
Vy patríte práve medzi tých, ktorí horia za pravdu. Nemali by ste teda strach?
Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Ja som veriaci človek a viem, že nikto mi nemôže vziať život, len Boh. Pokiaľ sa nezavŕši môj pozemský čas, môžu prísť aj tanky, uniknem smrti.
Na Slovensku ste už tretí mesiac. Čo ste za ten čas stihli?
Okrem vystúpení som vybavoval sponzorov, aby som realizoval svoje projekty. Prezentoval som nový singel s názvom Fatoumatam, ktorý sme nahrali s kapelou Papajam. Je naspievaná v troch jazykoch. Keďže nespievam len po slovensky, ale ovládam francúzštinu, angličtinu, africké jazyky, mám veľké možnosti osloviť ľudí a presadiť sa aj mimo Slovenska. Chcel by som nahrať autentické CD zo západnej Afriky. Na jeseň by som ho prišiel promovať, keby to šlo dobre, priniesol by som na Slovensko afrických umelcov.
Zostanete žiť s rodinou v Mali alebo prídete na Slovensko?
Úprimne? Sám neviem. Svet je dnes tak v pohybe, že človek nevie, čo bude zajtra. Doma som v Mali aj na Slovensku. Keď na Slovensku bude niekto naháňať moju ženu a dieťa za to, že sú čierni, alebo že sú moslimovia, v tom prípade by som ich najradšej nechal v Afrike. Ale zatiaľ to neriešim. Keď príde čas, vtedy to budem riešiť. Ale určite ich vezmem pozrieť sa, ako vyzerá môj druhý domov.
