V nedeľnej diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12 to povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). "Chceme mať návrh konkrétneho či už procesného, technického, ale aj legislatívneho znenia," uviedol minister. Podľa neho je v prvom rade dôležité, aby sa neodkladná zdravotná starostlivosť a urgentná zdravotná starostlivosť mohla poskytovať okamžite. "Pri efektívnych, teda plánovaných výkonoch je aj z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti asi nevyhnutné, že sa bude na nich čakať, pretože takýto výkon nie je poskytovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti," myslí si Drucker. Pritom poukazuje na skutočnosť, že čakacie lehoty nie sú problémom len na Slovensku, ale aj v iných krajinách.
Pokiaľ ide o záväzky po dobe splatnosti, teda súčasný dlh v zdravotníctve, ten zatiaľ podľa slov ministra neprekročil sumu 600 miliónov eur a nestúpa ani zásadným spôsobom, že by sa jeho rýchlosť príliš menila. Dlh je pritom podľa Druckera kombináciou viacerých vecí, nie je to len o neefektívnom vynakladaní zdrojov či priamej neefektivite samotných poskytovateľov, ale aj nastavením samotného systému.
Efektivitu by podľa neho malo zabezpečiť zavedenie systému DRG. Ten síce podľa Druckera neznamená automaticky viac peňazí, ale lepšiu predstavu o vynaloženej efektivite a starostlivosti, informácie o tom, aký pacient je ošetrovaný a či má takýto pacient aj iné zdravotné problémy. "DRG je potrebné, ale nie je to všeliek. Trocha sa sprofanoval význam, ako keby ozdravilo a vyriešilo všetky problémy zdravotníctva," hovorí Drucker.
Je to klasifikačný systém úhrad na ukončené hospitalizácie, keď sa pri ošetrení pacienta zohľadňujú aj prípadne jeho vedľajšie, čiže iné diagnózy. Systém teda môže povedať, že na daný úkon môže byť v prípade zdravého človeka vynaložená poskytnutá jedna suma a ak má človek aj iné diagnózy, tak iná suma. Systém je už pripravený v testovacej fáze a od budúceho roka by sa mal byť súčasťou úhrad sociálnych poisťovní. Implementovať sa však podľa ministra môže aj niekoľko rokov, nedá sa to urobiť zo dňa na deň.
Ministrovi pri jeho konštatovaní, že čakacie lehoty nie sú len problémom v slovenskom zdravotníctve, ale aj inde vo svete, dáva za pravdu aj podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Alan Suchánek (OĽaNO-NOVA). Zároveň však poukazuje na fakt, že na Slovensku fungujú pracoviská, v ktorých čaká pacient na rôzne operácie veľmi dlho, niektoré sú však schopné vykonať tieto operácie do dvoch či troch mesiacov, prípadne aj skôr.
"Ak si spomínate, hovorilo sa, že takýchto pacientov budú manažovať poisťovne. Že ak by mal pacient na listine čakať dlho, že ho bude poisťovňa manažovať a pomôže mu a ponúkne mu operáciu v inej nemocnici. Vôbec sa to nedeje alebo len vo veľmi malej miere," zdôraznil Suchánek. A práve aj v tomto vidí cestu do budúcna, aby poisťovne vedeli mnohým takýmto pacientom ponúknuť adekvátne pracovisko, "kde to vedia urobiť kvalitne a na dobrej úrovni."
V prípade dlhu nemocníc a celého zdravotníctva nevidí Suchánek problém niekedy len v riaditeľoch daných zariadení, ale poukazuje na celý komplex problémov, ktoré by bolo treba riešiť. Ide napríklad o zle nastavené ceny, neefektívnosť či korupciu. Chybou je podľa neho zle nastavený systém, dobrá vraj nie je ani distribúcia. Na rozdiel od niektorých sektorov, ktoré dokážu prinášať zisky, idú zisky v týchto prípadoch podľa Suchánka do súkromných rúk. Či sa už hovorí o CT, magnetickej rezonancii, laboratóriách alebo niektorých rehabilitáciách. Dlh vyrába aj samotná nemocničná starostlivosť, ktorá je poddimenzovaná.
Podľa Suchánka potrebuje mať dobrý minister zdravotníctva jasnú myseľ, dobré manažérske schopnosti, mal by počúvať rozumných ľudí s rozumnými názormi a dosadiť na konkrétne posty dobrých ľudí, ktorí dokážu realizovať to, čo bude potrebovať. Podľa neho je veľmi ambicióznym cieľom, aby sa do štyroch rokov znížil počet úmrtí o 15 percent, teda o 1872 v porovnaní s rokom 2012. "Je to veľmi ambiciózny cieľ a ja sa bojím, že sa nám to nepodarí. Ale ak sa nám aspoň polovica podarí, bude to veľký úspech," dodal Suchánek.
