Dôvodom má byť najmä mediálny rozruch okolo vnútrostraníckeho stavu u liberálov. V poslednom čase sa pomerne často v súvislosti so sulíkovcami skloňovali slová ako rozkol, dusno či hádky. Prvé reakcie straníkov svedčia o poriadnej nespokojnosti so Sulíkovým rozhodnutím.
Voľby nového predsedu najsilnejšej opozičnej strany boli naplánované až na budúci rok na jar. Predseda SaS Richard Sulík však všetko v priebehu pár minút zmenil a rozhodol sa na 11. júna zvolať mimoriadny kongres strany, na ktorom sa vzdá svojej funkcie. „Dôvodom nie je rozkol v strane, ale neblahá diskusia, ktorá sa vedie v médiách a strane škodí,“ povedal Sulík. Už dávnejšie začali na verejnosť presakovať informácie, ktoré naznačovali napätie vo vnútri strany.
Napríklad podpredseda strany a jeden zo zakladajúcich členov SaS Jozef Mihál (51) rok pred pôvodne plánovanou riadnou voľbou predsedu oznámil svoju ambíciu kandidovať, čo zrejme pohode vo vnútri strany neprospelo. Ten z rozhodnutia Sulíka veľmi nadšený nebol. „Na svojom záujme nič nemením,“ povedal odhodlane, ale priznal, že nevie, či bude mať čas pripraviť sa na voľby. „Mám povinnosti, ktoré som si naplánoval dlho predtým, ako prišlo dnešné rozhodnutie Richarda Sulíka. Rozhodne to nie sú príjemné stavy,“ povedal podpredseda Mihál.
Nespokojní straníci
Z vnútra strany sa ihneď začala ozývať kritika a sami straníci naznačujú blížiaci sa rozkol. „Zvolaním mimoriadneho kongresu už o necelý mesiac a jeho spojenie s voľbou nového predsedu SaS sa Richard Sulík nezachoval ako demokrat,“ napísal Martin Poliačik. Kritizoval najmä fakt, že jeho prípadná konkurencia nebude mať dostatok času na vnútrostranícku kampaň, pretože poslanci za SaS budú v parlamente v najbližších dňoch obhajovať 40 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia.
„Považujem to za veľmi nešťastnú situáciu a pošliapanie pravidiel fair play a elementárnej slušnosti. Som z takto zvoleného postupu sklamaný,“ uzavrel Poliačik. Dodal, že Sulík dlho opakoval, že po roku 2017 predsedom byť nechce a „teraz zmaril vytvorenie priestoru pre regulérnu kampaň vo vnútri strany“. Pridala sa k nemu aj Lucia Nicholsonová, ktorá podľa zákulisných informácií patrí k umiernenejšiemu krídlu v strane. ,,Toto nie je SaS-ka, do ktorej som vstúpila," povedala.
Nebojí sa
Názorové prúdy v strane sú však podľa Sulíka v istom rozsahu žiaduce. „Nech sa prihlási každý, kto si myslí, že bude stranu viesť dobre najbližšie 4 roky. Máme tajné voľby pod dohľadom notára, členovia si vyberú predsedu,“ konštatoval. V prípade neúspechu v boji o predsednícke kreslo chce zostať radovým členom SaS. Politológ Tomáš Koziak si myslí, že situácia sa mala riešiť inak. „Sulík skrátil funkčné obdobie a v konečnom dôsledku to pomôže len jemu. Mihál bude mať menej času na to, aby si pripravil východiskovú pozíciu na boj o post,“ tvrdí odborník.
Stranícky rozpad už zažili
Strana už jednému rozpadu v minulosti čelila. V roku 2013 sa odčlenila skupina okolo Jozefa Kollára, ktorý neuspel v boji o predsednícku stoličku. Spolu s Jurajom Miškovom a Danielom Krajcerom založili vlastnú stranu, s ktorou však vo voľbách vôbec neuspeli. Podľa politológa Jána Baránka je aktuálne dianie okolo SaS, najmä po ich dobrom volebnom výsledku, mimoriadne neštandardná situácia. „Nie je obvyklé, aby po taktomto úspechu vo voľbách prichádzal rozkol,“ povedal Baránek. Zatiaľ si vraj nevie predstaviť, že by prípadný úspech Sulíka vo voľbách predsedu znamenal odchod členov. „Prípadní odídenci by na to museli mať strašne pádny dôvod, inak by to nedávalo zmysel,“ uzavrel Baránek.
