Oberfeld v patril 30. rokoch k najpopulárnejším umelcom vo Francúzsku. Po jeho pozostatkoch dlhé roky márne pátral jeho syn, ktorý ich prevezie na cintorín v parížskom Montmartri. V hromadnom hrobe na přeloučskom cintoríne leží deväť ľudí. Všetci boli väzni, ktorí neprežili tzv. transport smrti. Ten vypravili Nemci z Auschwitzu na konci januára 1945.
"Každý deň tu prechádzali vlaky sem a tam," spomína pamätník Miroslav Brebera. Mŕtve telá, ktoré vyhodili z vlaku práve v Přelouči, pochoval miestny farár do dôstojného hrobu. Ešte predtým však zapísal ich vytetované čísla a práve vďaka tomuto zápisu mohol syn Casimira Oberfelda - Gregoire Dunant - svojho otca nájsť. Všetko sa začalo listom, ktorý našiel na povale. "Bol to list jeho biologického otca, ktorý napísal matke a v ktorom sa priznal k otcovstvu. Tým sa potom začalo jeho pátranie po svojej vlastnej minulosti," vysvetľuje Dunantov priateľ Oldřich Plestil.
Celá anabáza ale na přeloučskom cintoríne sa ešte nekončí. Existuje totiž ešte francúzska administratíva, ktorá to synovi Casimira Oberfelda vôbec neuľahčilo. "Najväčšie prekážky mi robili francúzski úradníci, ktorí po mne napríklad chceli doklad o tom, či pozostatky neobsahujú kardiostimulátor - pritom len ťažko taká vec v roku 1945 existovala. A dokonca potom odo mňa chceli oteckov úmrtný list. Ten sa, samozrejme, v koncentračnom tábore nevystavoval," opísal. Oberfeldove telesné pozostatky teraz čaká prevoz do Paríža. Kým ale nebude telo ležať na cintoríne v Montmartri, tak Gregoire Dunant vraj nebude veriť, že sa to skutočne podarilo, doplnil iDNES.cz.
