Šampionát v Helsinkách v roku 2013 tak zostáva zatiaľ posledným, kedy sa naša reprezentácia prebojovala do štvrťfinále. Vlani v Ostrave sme možnosť bojovať o najlepšiu osmičku stratili už pred posledným zápasom, teraz sme o ňu bojovali do posledných minút zápasu s USA, ktorý bol našim záverečným duelom v skupine B i na šampionáte.
"Máme mladý tím a predchádzajúce zápasy sme nezvládli neskúsenosťou a zbytočnými chybami. Dnes sme ukázali to, čo sme predtým nedokázali, teda hrať s minimom zaváhaní a s minimom vylúčení. Musíme sa z chýb na turnaji poučiť a ísť ďalej," vravel v prvom hodnotení po zápase s USA tréner Zdeno Cíger.
Najväčšou slabinou tímu bola efektivita. Takmer 8 tretín sme nedali ani gól a v 7 zápasoch sme strelili iba 15 gólov, čo je málo. Strelecky sa nepresadzovali útočníci, najlepšími strelcami boli obrancovia: Sekera 3 góly a Jaroš 2 góly. Slabou stránkou bolo využívanie presiloviek. Smolu sme mali s maródmi. Hneď v úvode sa nám zranil Hrnka, potom jeden z kľúčových obrancov Michal Sersen a útočník Šťastný. Počas šampionátu mal navyše zdravotné problémy Daňo, Viedenský, Marcinko a Jaroš. A aby nebolo toho málo, v rozhodujúcom zápase si poranil koleno Marek Viedesnký, ktorý bol v zápase proti Američanom jedným z najlepších na ľade.
Samozrejme, vyhovárať sa na šance či zranenia nie je na mieste. Nezvládli sme zápas s Bieloruskom, ktorý sme mali dobre rozohraný a nedokázali sme bodovať ani proti Nemecku, kde sme s bodmi kalkulovali. Realita je teda taká, že slovenský hokej posledné roky medzi špičku nepatrí.
Sedem dôvod, prečo sme nepostúpili do štvrťfinále
- slabá efektivita mužstva (strelili sme 15 gólov za 7 zápasov)
- málo strelených gólov od útočníkov
- nevyužívanie presilových hier
- zlyhanie v zápase s Bieloruskom, keď sme pustili vedenie 2:0 v záverečnej tretine
- chýbal líder v mužstve
- až na zápas s USA nekolektívny výkon, psychická nepohoda a veľa chýb v obrane
- zranenia hráčov (Hrnka, Sersen, Šťastný, Viedenský)
