Odtrhnutý od rodiny celé dni tvrdo pracoval, aby sa z neho stal nový človek. Presne taký, akého poznáte z televíznych obrazoviek.
Prečo sa favorit, ktorým ste rozhodne boli, pred finále so súperkou dohodne, že si rozdelia výhru?
Lebo mám rád istotu. Ak by som dohodu neuzavrel a prehral by som, tak by som to asi ani neprežil.
Neľutujete teraz?
Dohoda je dohoda...
Jednu ste mali aj pred štyrmi rokmi s vaším finálovým premožiteľom Radom Spirengom. Koľko ste nakoniec videli z jeho výhry?
Sľúbil dvadsaťtisíc eur a dal mi deväť.
A ten zvyšok?
Napísal som mu, že čo sa stalo, ale nikdy som sa nedočkal žiadnej odpovede.
Koľko teraz dáte Lucii?
Tak ako sme sa dohodli – dvadsaťtisíc eur, aj keď si budem musieť hrýzť do jazyka. (smiech)
Bude vám ten zvyšok stačiť na pizzeriu?
Je to dosť málo, ale myslím, že do toho pôjdem s dvomi super kamošmi, a keď dáme všetci po dvadsaťtisíc, už je to lepšie.
A sú to dosť dobrí kamoši, aby to naozaj vyšlo?
Sú to super kamoši, o ktorých som nikdy nepochyboval.
To, ako bude podnik vyzerať, máte už určite do detailov premyslené. Budete sa opierať aj o značku Farmy?
Chcel by som priestory zariadiť na farmársky spôsob – fotky farmárov, Martina, Kvety, kravy, ovce...
Bude aj špeciálna pizza?
Rozmýšľal som skôr nad tým – dať suroviny, základné cesto a nech si ľudia pizzu zložia sami.
Posledné roky ste mali až tri zamestnania – pracovali ste v pizzerii, ako taxikár a aj ako futbalista v Rakúsku. Už ste dali všade výpoveď?
Za posledné štyri mesiace pred Farmou som mal voľno možno päť dní, bol som veľmi vyťažený... No nikde som zatiaľ výpoveď nedal, do taxíka môžem kedykoľvek sadnúť, rovnako do pizzerie...
A futbal ako?
Z toho som trochu vypadol len preto, že som si pred dvomi týždňami neudržal nervy na uzde a dostal som červenú kartu. To sa mi stalo druhýkrát v živote.
Čo ste spravili?
Rozhodcovi som niečo povedal po slovensky a on mi rozumel. Mám stopku na pár zápasov a vôbec ma to nemrzí, keďže teraz máme rôzne povinnosti okolo Farmy.
Takže vy ste už po návrate z Farmy a pred finále začali hrávať?
Áno, hneď prvý víkend som nestihol, ďalší som išiel kamarátovi na svadbu a nasledujúci som už hral.
Nemali ste problém s kondíciou – po tých mesiacoch mizernej životosprávy?
Takto, niekedy si myslím, že mám dvoje pľúca alebo som robot. Fajčím a vôbec mi to neprekáža. Chcel by som však prestať, lebo počas zápasu aj kašlem. No pokiaľ ide o kondičku, pobyt na Farme mi neublížil. Mal som natrénované a mohol som si dovoliť vypustiť.
Ktorá rakúska liga to vlastne je?
Nejaká piata, vlastne ani neviem. Prídem, odohrám zápas, dostanem peniaze, idem preč. O peniaze ani nejde, aj keď je to super, mať niečo na prilepšenie.
Na obrazovke to veľmi vidieť nebolo, ale mali ste nejakú väčšiu krízu počas Farmy?
Ani nie. Nervózny som bol prvé týždne, keď nebolo čo jesť. No stále som si hovoril, že nič netrvá večne, treba vydržať.
Na Farme je zakázané násilie. Ako blízko ste k nemu mali, keď vás Lenka obliala pri sporáku vodou?
Práve naopak. Aj tričko som si dal vopred dole, lebo som mal tušáka, že to chytím. Lenka bola vtedy psychicky dosť nalomená. V pohode, ženu by som neudrel.
A Ľuba?
Párkrát sa stalo, že som mu chcel vytrhnúť hlavu z krku. V každom prípade mi však na konci veľmi pomohol, že parôžok dal Mikymu... Veľmi pekne mu za to ďakujem. Navyše donedávna som nevedel to o jeho synovi. Ani sa potom nečudujem, že je taký, aký je. Veď to musí byť niečo katastrofálne.
Ani raz ste neboli farmárom týždňa. Ako to?
Lebo vždy, keď niekto vypadol, tak mal svojho kamaráta (kamarátku), z ktorého sa stal farmár týždňa. No som na to hrdý, že ani raz som nedostal imunitu a som tam, kde som.
Účasť na Farme je aj hazard so zdravím, keďže v ťažkých podmienkach je človek niekoľko mesiacov bez vitamínov. Čo to porobilo s vami?
Som naučený piť magnézium a občas si dať aj vitamíny... Najväčšiu obavu som však mal z toho, že schudnem. Som vysoký, tak nech nie som veľmi chudý. Zachraňoval som sa myšlienkou, že nič netrvá večne.
Aké to je, ocitnúť sa po niekoľkých mesiacoch totálnej izolácie v normálnom živote? Zistiť, že Sagan opäť niečo vyhral, že boli voľby...
Voľby, Sagan... Saganovi držím palce, je to sympoš, ale sledujem skôr futbal – hneď som sa zaujímal o Real Madrid, o Trnavu a o rodinu, čo majú nové, kto je zdravý, kto chorý. Ostatné veci som neriešil.
Viackrát ste spomínali otca, ktorý je vaším veľkým vzorom. Prečo vás neprišiel podporiť na finále?
Lebo nechce byť na obraze. Je to veľký fešák a nechcel, aby náhodou okolo neho začali lietať ženy... (smiech)
S vami si v minulosti užil svoje, keďže ste mali veľmi búrlivé dospievanie a vykúpil vás až život v kresťanskej komunite v Taliansku. Boli ste tam až štyri roky – prečo tak dlho?
Tri roky sú základom. Prvý je veľmi náročný, ale ani potom nemôžete rozmýšľať štýlom – ešte dva roky a idem domov. To by vás zničilo. Je to škola života, človek sa tam mení a ja som po troch rokoch zostal dlhšie preto, aby som mohol pomáhať ostatným. Keď som tam prišiel, bol pri mne prvý mesiac takzvaný strážny anjel – človek, ktorý tam už nejaký čas žil, zmenil sa, a teraz ho pridelili ku mne, aby bol so mnou dvadsaťštyri hodín denne. Ja som si povedal, že tam ostanem dlhšie, aby som skúsenosťami tiež poslúžil druhým, novým. Dostal som tam na starosti syna, strážnym anjelom som bol chalanovi z Košíc, s ktorým si stále občas píšeme.
Ako často vás tam chytili myšlienky na útek?
Prvý polrok som to nezvládal. Našli sme sa tam niekoľkí chalani väčšinou zo Slovenska, rozmýšľali sme, ako utiecť. Po polroku mali za nami prvýkrát prísť rodičia, tak sme si hovorili, ako im povieme, že už budeme dobrí... No moji rodičia neprišli, prvýkrát sme sa videli až po roku a pol a do Trnavy som na týždeň mohol ísť až po dvoch rokoch. V tejto súvislosti tri mesiace na Farme...
...vyzerajú úplne neškodne.
Navyše na Farme sme mali dva voly, no keď som z Talianska išiel do rovnakej komunity do Chorvátska, mal som na starosti tridsaťpäť kráv. Ráno sme priši o pol piatej traja do maštale, jeden umýval kravám vemená, druhý zhŕňal trus do kanála, tretí ho vynášal na fúrikoch von.
Vrátili ste sa domov ako iný človek?
Určite. Rád si vypijem, občas, po vyhratom zápase. (smiech) No to je všetko. Povedal som si, že taký život, aký som žil, ktorý ma dostal až do polepšovne, je už za mnou. Teraz je čas upokojiť sa a rozmýšľať do budúcna. Dať životu iný zmysel.
Po návrate z Farmy ste vraj už stihli nadviazať aj novú známosť.
S Nikolkou sme si padli do oka. Plánoval som nehľadať, nech to príde samo, a prišlo to. Dúfam, že budeme spolu šťastní. Je veľmi zlatučká, krásna, drobunká a máme toho veľmi veľa spoločného. Už sa len lepšie a lepšie spoznávať.
