Bývalý egyptský minister pamiatok a tiež riaditeľ archeologických prác v Gíze, oáze Baharíja a slávnom Údolí kráľov roztlieskal v utorok (17. 5.) Moyzesovu sieň na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Charizmatický "muž v klobúku" alebo "Indiana Jones starovekej archeológie" prezentoval študentom, ale aj fanúšikom starovekého Egypta, obdivovateľom pyramíd, múmií i Kleopatry svoje najvýznamnejšie objavy.
Patria medzi ne hrobky staviteľov pyramíd v Gíze, odkrytie Údolia zlatých múmií v púštnej oáze Baharíja či výskum tzv. skrytých dverí vo Veľkej pyramíde. Hawass objavil tiež dve predtým neznáme pyramídy Starého kráľovstva v Gíze a Sakkáre. Bol súčasťou niekoľkých dôležitých archeologických projektov. Napríklad hľadal hrob Kleopatry a Marka Antónia, miesto posledného odpočinku egyptskej kráľovnej leží vraj neďaleko Alexandrie. "Pracujeme na tom, v chráme Taposiris Magna, zasvätenom bohyni Isis, sme objavili mince, sošku Kleopatry, masku Marka Antónia," doplnil archeológ a priznal, že s teóriou o mieste hrobky poslednej egyptskej faraónky prišla jeho kolegyňa z Dominikánskej republiky.
Rešpektovaný egyptológ sa ochrane a záchrane egyptského kultúrneho dedičstva, ale aj popularizácii archeológie po celom svete venuje viac ako 30 rokov. V rámci svojej prezentácie hovoril aj o tom, čo sa dialo s egyptskými pamiatkami po revolúcii v roku 2011. Podľa jeho slov Moslimské bratstvo zničilo v strednom Egypte dva chrámy, ale aj islamské múzeum. Dnes je však Egypt podľa Hawassa bezpečným miestom pre turistov. "Egypt je celkom bezpečný, všetky archeologické pamiatky a všetky hotely sú úplne pod kontrolou. Za posledné dva roky prišlo do Egypta 2000 Američanov, posledná skupina opustila Egypt minulý mesiac," prízvukoval 68-ročný egyptológ s tým, že turizmus je pre krajinu mimoriadne dôležitý, pretože Egypt potrebuje peniaze na obnovu a opravu mimoriadne cenných pamätihodností. "Preto chodím po celom svete, aby som ľuďom povedal - Egypt je bezpečný, príďte nás navštíviť!"
Zahi Hawass priblížil tiež využívanie moderných forenzných technológií a metód ako CT a DNA analýzy vo svojej archeologickej činnosti. Nevynechal skenovanie múmie Tutanchamóna v roku 2005, ktoré malo objasniť smrť faraóna a rekonštruovať jeho podobu. Pripomenul aj ďalšie svoje objavy - identifikáciu múmie kráľovnej Hatšepsut, ktorá podľa egyptológa trpela diabetom a zomrela na rakovinu vo veku 55 rokov, odhalenie Tutanchamónovej rodiny či vyriešenie záhady vraždy faraóna Ramzesa III.
Muž, ktorého časopis Time v roku 2006 zaradil medzi stovku najvplyvnejších ľudí na svete, držiteľ televíznej ceny Emmy a ďalších ocenení, prezradil na prezentácii v Bratislave aj to, že pôvodne mal byť právnikom. Všetko však zmenila jedna soška na prvých vykopávkach. "Keď som ju našiel a začal som ju štetcom čistiť, pochopil som, že som našiel svoj život - archeológiu," dodal Zahi Hawass k artefaktu, ktorý sa stále nachádza v podzemí Egyptského múzea v Káhire.
