Viaceré osobnosti slovenského hokeja identifikovali problém vo výchove mládeže, v ktorej má byť práve škandinávska krajina vzorom. Je to skutočne tak, čo robia inak, že dokážu ich mladíci do 20 rokov vyhrať svetový šampionát v priebehu troch rokov dvakrát? A aby toho nebolo málo, tento rok sa k nim pridali aj osemnásťroční súkmeňovci.
Ide o kľúčovú kategóriu pri prechode do seniorského hokeja. Jej úspešnosťou maximalizujú šancu na presadenie talentov v „A“ mužstve. Rozdielne a pravdepodobne rozhodujúce faktory sa skrývajú v prístupe k samotnému zrodu hokejistu. Na slovách Mika Pieniniemiho (manažér a generálny riaditeľ práce s mládežou v Kärpät Oulu – pozn. red.) sme identifikovali neodškriepiteľné výhody fínskej filozofie. Fínskeho trénera a funkcionára vyspovedal nhl.cz.
Osoba/osobnosť trénera
Práve tréner je tou osobou, prostredníctvom ktorej sa realizuje prvý dotyk dieťaťa s hokejom. Formuje ho ako po športovej tak aj po ľudskej stránke. Pieniniemi vidí ich najväčšiu devízu v dostatočnom počte kvalitných trénerov: „Máme skvelých trénerov, ktorí robia správne veci v správny čas. Po prvé, je nevyhnutné nechať mladých hráčov, aby boli deťmi a hokejom sa bavili. Dôležité tiež je, aby mali dobré vzory - a vo Fínsku ich nájdu veľa. Nejde iba o to, že legendy ako Teemu Selänne sú skvelými hokejistami, ale sú to hlavne ľudia s morálkou, ku ktorým môžu mladí vzhliadať. Takže úplný základ je, aby hráč bol dobrým človekom a osobnosťou.“ Podľa Mika je možné z malého hokejistu vychovať slušného človeka len takým spôsobom, že tréner bude ku všetkým spravodlivý a brať hráčov ako seberovných, bez rozdielu.
Fyzická príprava hráča
Dobrý hokejista neoplýva len skvelou technikou korčuľovania či tvrdou strelou. Ide v prvom rade o komplexnú prípravu športovca ako takého. „Hráč sa najskôr stane atlétom a až potom naozaj hokejistom. Pekne krok za krokom. Nepotrebujeme, aby sme mali hotových hokejistov v ôsmich rokoch, väčšina z nich dospieva až okolo dvadsiatky,“ vyjadril sa zástupca Oulu k téme fyzickej dispozície ich mladíkov. Nič však nepôjde zo dňa na deň, Pieniniemi upozorňuje: Musíme ich to učiť postupne už od začiatku. Keď je hráčom napríklad desať rokov, nesústredíme sa len na hokej, ale chceme, aby pokojne robili aj iné športy ako basketbal, hádzanú, futbal alebo čokoľvek iného. Hlavné je, že sú stále v pohybe, každý deň istý čas. Snažíme sa ich povzbudiť, aby sa hýbali aj v bežnom živote - do školy predsa môžu chodiť pešo alebo jazdiť na bicykli. Znovu sa ale vraciam k tomu, čo som povedal na začiatku - dôležitý je vzor. Takže keď deťom poviete, aby chodili pešo alebo jazdili na bicykli, musíte ako tréner robiť to isté.“
Všestrannosť hráča
Časy, keď obranca len bránil a útočník strieľal len góly sú dávno preč. Severské krajiny často kladú dôraz na to, aby sa mladí hokejisti nezľakli situácie, keď majú zaskočiť za svojho spoluhráča. Mika opisuje daný prístup nasledovne: „Existuje pravidelná rotácia pre všetkých hráčov, ktorá trvá niekedy až do 16 rokov veku, záleží na trénerovi. Ešte okolo ôsmich rokov sa hráči striedajú dokonca aj v bránke. Takže jeden deň môžete hrať v útoku a ďalší deň chytať.“
Spolupráca klubov
Rivalita je základom športového zápolenia. Existujú však situácie, kedy je spolupráca prospešná. Tu by sme mali zásadne inšpirovať. Pieniniemi to opisuje nasledovne: „Vo Fínsku robíme radi všetko pohromade, pretože sme malá krajina. V tíme neexistuje len jedna alebo dve hviezdy, na ktoré sa zameriavame. Všetci sú na rovnakej rovine a pracujú na zlepšení spoločne.“ Toto však nefunguje len v jednom klube, ale naprieč hokejovou komunitou. „Spolupráca medzi tímami je na veľmi vysokej úrovni. Viem, že v ostatných krajinách môže byť súťaživosť medzi klubmi príliš silná, ale u nás sa darí spolupracovať veľmi dobre. Ja napríklad vediem i trénerov z menších klubov v našom regióne, odkiaľ k nám potom prichádzajú v dorasteneckom veku najlepší hráči. Spolupráca ale prebieha aj na najvyššej úrovni medzi klubmi po celom Fínsku. To si myslím, že je unikátna vec.“ Na rozdiel od Fína vidí nemenovaný slovenský mládežnícky tréner cestu pre mládež v individuálnom prístupe: „Z pomeru počtu registrovaných hráčov, nám štatisticky vo veku 11-14 rokov vyskakuje limitovaný počet talentov, s ktorými musíme individuálne pracovať. Je ich malo ako šafranu a pokiaľ nebudeme s nimi pracovať v špeciálnom programe, tak sa nič nezmení a stratia sa nám v dave priemerných. To je luxus, ktorý si naše hokejové hnutie nemôže dovoliť. Je nevyhnutne, aby s malým počtom talentov pracovali systematicky najlepší tréneri, ktorých má zväz k dispozícii.
Záverečné zamyslenie pre zainteresovaných a kompetentných, v ktorom slovenskom klube to funguje tak, ako to opísal Mika Pieniniemi? Smer, ktorým sa musíme uberať a stať sa lepšími, je v konfrontácii s najlepšími. Slovenská reprezentácia v kategóriách 12 až 14 ročných chlapcov sa musí účastniť veľkých medzinárodných turnajov a bojovať s kanadskými, americkými, ruskými, švédskymi, českými či fínskymi súpermi. Pri častej absencii Slovenska sa nečudujme, že vo vyšších kategóriách nie sme medzi pozvanými, keďže nás nikto nepozná a usporiadateľ nechce riskovať neznámy výber bez garancie kvality.
