V hrnčeku bola dômyselná skrýša so zlatými šperkmi. O náleze informoval hovorca osvienčimského múzea. „Počas konzervácie niekoľkých smaltovaných nádob, ktoré Nemci ulúpili deportovaným do tábora, sa ukázalo, že jeden z hrnčekov má dvojité dno. Bolo veľmi dobre skryté, ale vplyvom času materiál postupne skorodoval a dno sa odchlípilo. Pod ním sa skrýval zlatý dámsky prstienok a retiazka, zabalená do kúsku plátna. Prstienok a retiazka mali punc používaný v Poľsku v rokoch 1921 až 1931, hlavu rytiera s číslovkou tri,“ vysvetlila Hanna Kubiková, ktorá sa stará o múzejné zbierky.
„Nemci klamali Židov deportovaných na vyhladenie. Hovorili o presídlení, o živote a práci na inom mieste. Dovoľovali obetiam vziať si malú batožinu. Potom si Nemci mohli byť istí, že v batožine nájdu i posledné cennosti deportovaných rodín,“ vysvetlil riaditeľ múzea Piotr Cywinski.
„Skrývanie hodnotných vecí, ktoré bolo dôvodom párania a starostlivého prehľadávania šatstva a kufrov v táborových skladoch skonfiškovaného majetku, svedčí o tom, že si obete uvedomovali lúpežný charakter deportácií. Ukazuje ale tiež, že si židovské rodiny zachovávali zvyšky nádeje, že sa im klenoty budú v živote hodiť.“ zdôraznil Cywinski.
Počas vojny nacisti nielen v Osvienčime-Brezinke povraždili 1,1 až 1,5 milióna ľudí. Obeťami boli predovšetkým Židia, ale aj Rusi, Poliaci, Rómovia a príslušníci ďalších národov. Podľa historikov medzi nimi bolo aj 50-tisíc československých občanov.