Nový Čas sa obrátil na bývalú šéfku ÚPSVaR v Bratislave Idu Želinskú a zisťoval, čo hovorí na systém odoberania detí na Slovensku a úlohu sociálnych pracovníkov v takej citlivej otázke.
Čo vám napadlo ako prvé, keď ste videli video s prvákom Marcom?
Povedala som si: Konečne to niekto zverejnil. Toto je náhľad na to, ako na Slovensku odoberáme deti, ako s nimi zaobchádzame, keď robíme také vážne rozhodnutie, že sa mení ich život. Čo to vlastne znamená, keď štát vstupuje do života dieťaťa a určuje mu: takto budeš žiť. Najviac ma na tom trápi, že tam chýba akákoľvek dôstojnosť.
Prítomný bol súdny úradník, sociálka aj matka. Kto urobil chybu?
Ako mohlo týmto trom dospelým nenapadnúť, že vybrať dieťa z plnej triedy je jednoducho nehumánne, nedobré? Ako je možné, že sa nedohodli a nevymysleli lepší spôsob? A ak to urobili, aký je o tom záznam?
Mohla matka žiadať, aby sa odobratie neudialo v škole?
Áno, veď je účastníkom konania. Čím ďalej, tým viac premýšľam nad tým, že celý výkon rozhodnutia bol zlý. Ak nebolo niekde na papieri o výkone rozhodnutia, že dieťa sa má odobrať zo školy, neviem, voči komu ten výkon smeroval. To uznesenie je, že stará mama má dieťa odovzdať matke. Vy ste tam niekde videli starú mamu? Ten výkon rozhodnutia nebol napísaný tak, že maloleté dieťa pôjde zo školy s matkou. Voči komu ten vyšší súdny úradník obrátil svoju moc?
Podľa Úradu práce a sociálnych vecí ich pracovníčka nepochybila.
Toto podľa mňa nie je pravda. Súd zvyčajne žiada o súčinnosť políciu, lebo sa predpokladá, že to bude s krikom, že jedna strana sa pokúsi niečo urobiť. A úrad práce je tam preto, aby poskytoval súčinnosť. Ak tam bol ako kolízny opatrovník, má všetky procesné práva ako advokát ktoréhokoľvek iného účastníka konania. Sociálka mohla navrhnúť, aby sa konanie prerušilo, a súdny úradník sa s tým musí formálne vyrovnať: zamietam tento návrh alebo ho prijímam. Nie je pravda, že sociálka nič nemôže. Oni tam nie sú nato, aby to pozorovali a potom podpísali protokol. Oni sú tam nato, aby poskytli súčinnosť.
Akým výcvikom takýchto situácií prejdú sociálni pracovníci?
Stačí sa pozrieť do centrálneho registra zmlúv, koľko peňazí sa vyčlenilo na vzdelávanie sociálnych pracovníkov za posledných desať rokov. Zistíte, že to nie je malá suma, že toľko, koľko sa dáva na jedného pracovníka, si často nemôžu dovoliť dať poradcovia na voľnej nohe na svoje vzdelávanie. Ide o to, ako sú tí ľudia vzdelávaní, kým, aký efekt to má. Ja si myslím, že treba vychovávať špecialistov.
Kto kontroluje celý proces odobratia?
Tento systém kontroluje sám seba! Skúste sa pozrieť na stránku ÚPSVaR, ako informuje o deťoch, a nájdete tam, že z úcty k deťom o deťoch nebudú informovať. Ako sa má však dieťa dovolať spravodlivosti, keď nemá žiadne právne povedomie, ako má povedať, že nechce, aby ho zastupovala táto teta. Čiže, kým sa niečo z úradu nevynesie, kým sa nezavesí video na sociálnu sieť, tak ku kontrole nedôjde. Sociálka je jedna z inštitúcií, ktoré sú v celom procese dôležité, ale nevydáva žiadne rozhodnutia. Súdny úradník rozhodol, a bol za to aj už potrestaný, ale sociálka sa len vyjadruje a nikoho nemôžete stíhať za názor, lebo si to takto myslí. Ide však o selektívne vybratie si od rodičov to, čo individuálne zvážili. Ale ja sa pýtam, čo je to individuálne zváženie, ako sa vyspím alebo aké sú moje známosti či nastavenie. Je to nebezpečné, lebo sa im dáva do rúk veľká moc, no minimálna kontrola zvonku.
Ako to zmeniť
Mala by existovať nestranná inšpekcia a hodnotiť, ako sociálka funguje. Lebo zatiaľ, ak podáte sťažnosť, podávate ju sociálke a až 80 % kvalifikovaných sťažností je zamietnutých. Sociálka tvrdí, že nemohla nič urobiť, no keď nemôže, tak ju zrušme a ušetríme peniaze štátu.
Nerobia v celom procese problém hlavne rodičia?
Som proti tomu, keď rodičia riešia cez štátnych úradníkov svoje problémy, malo by tak byť, až keď vyčerpajú iné možnosti. Keď to dopustíte, ste v štruktúre a cudzí ľudia budú rozhodovať o vašom osude a o osude vášho dieťaťa.
Sú dobrým riešením predbežné opatrenia?
Sú, lebo súdne spory o deti trvajú aj dva roky, a pokiaľ nebude pružnosť v rozhodovaní, aby sa deti netrápili vo vzduchoprázdne. Je však otázne, či máme vydávať až také počty predbežných opatrení, a tiež by sme sa mali pýtať, ako sa preverujú pomery v rodinách potrebné na ich vydanie.
Koho môže súd prizvať
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Pri jeho odoberaní súdnym vykonávateľom, ako to bolo v prípade sedemročného Marca, si sám zástupca súdu určí, kto bude pri tomto akte prítomný. „Môže to byť sused, babka či polícia. Toto zákon nijako neupravuje,“ upozornila Jana Lukáčová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Súdny vykonávateľ
- má právo na základe rozhodnutia odobrať dieťa a odovzdať ho povinnému rodičovi alebo osobe
- má právo otvoriť priestor, kde by sa malo dieťa nachádzať, vstúpiť doň a vykonať odobratie aj bez súhlasu osôb, ktoré sa nachádzajú v danom priestore
- zákon nijako nevymedzuje, kto musí byť okrem neho pri odobratí prítomný
Na základe vlastného uváženia si môže prizvať:
Políciu
- poskytuje ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, ak hrozí ohrozenie života alebo zdravia
Pozor:
- o poskytnutie ochrany možno požiadať len vtedy, ak bol výkon rozhodnutia zmarený
- alebo z konania vyplýva, že môže dôjsť k ohrozeniu života či zdravia
Sociálneho pracovníka
- vo väčšine prípadov je pri odoberaní detí prítomná aj sociálna pracovníčka
- on má dohliadnuť, aby bolo odobranie v súlade s právami a záujmami dieťaťa
Psychológa
- ak si to vyžaduje povaha dieťaťa alebo zvláštne okolnosti
Rodiča
- ak súd nemá nič proti, pri odoberaní môžu byť prítomní aj rodičia
Tretiu osobu
- ak si to situácia vyžaduje, je možné prizvať na odobratie osobu, ktorá môže dieťa upokojiť alebo má naň dobrý vplyv
- môže to byť starý rodič, ale aj iná blízka osoba
Čo ak sa dieťa bráni
Zákon nerieši otázku, ako má súd zasiahnuť, ak sa dieťa pri odoberaní fyzicky bráni. Žiadne ustanovenie neoprávňuje osoby zúčastnené na výkone rozhodnutia použiť násilie.
