Bývalý reprezentačný kormidelník sa trénerského kormidla nováčika súťaže ujal počas zimnej prestávky s cieľom zachrániť pre klub najvyššiu súťaž. Tento cieľ sa mu podarilo splniť, ale na lavičke Michaloviec viac pokračovať nebude.
Griga svoj cieľ v tíme MFK Zemplín splnil, hoci o záchranu v najvyššej súťaži museli jeho zverenci bojovať do posledného kola. Napokon sa však vďaka víťazstvu 3:0 nad Žilinou, a súčasne aj skalickej prehre v Trenčíne, zachránili. Pre skúseného kormidelníka sa tak skončila ďalšia etapa trénerskej kariéry.
"Mám zmluvu do 30. júna. Bolo to síce pekné obdobie, ale v klube končím z osobných aj profesných dôvodov. Krajšie sa však skončiť nedalo. Boli sme dohodnutí do konca júna a približne koncom marca som sa rozhodol, že tu dokončím prácu a skončím,” poznamenal Griga po zápase so Žilinou.
Po náročnej sezóne, v ktorej mužstvo prevzal počas zimnej prestávky, potrebuje dlhší oddych. “Teším sa na dovolenku asi ako nikdy doteraz,” dodal.
Michalovčania boli spoločne so Skalicou od úvodu sezóny pasovaní do boja o záchranu a to sa napokon aj potvrdilo. Nováčikovia súťaže napokon až do 33. kolo bojovali o to, kto z nich bude hrať najvyššiu súťaž aj o rok. Michalovčania mali po konečnom účtovaní na poslednú Skalicu štvorbodový náskok. "So ziskom bodov až taký spokojný nie som. V štrnástich zápasoch sme získali štrnásť bodov a nespomínam si, že by som niekedy s nejakým tímom získal takto málo bodov. Keď sa však na to pozriem komplexne, tak som rád, že to stačilo na splnenie cieľa. Mali sme množstvo zranení a päť zlomenín, čo som ešte nezažil. Hoci som skúsený tréner, aj pre mňa bolo školou znovu pripravovať mužstvo po tom, čo sme dostali facku,” povedal Griga.
Jeho tím v jarnej časti viackrát zakopol a neustále musel sledovať aj výsledky svojho tabuľkového súpera. "Treba pripomenúť, že tento klub nikdy doteraz o záchranu nehral. Keď boli v druhej lige, tak vždy hrali v hornej časti tabuľky. Nielen hráči, ale ani funkcionári s tým nemali skúsenosti. Bolo to veľmi emotívnych päť mesiacov, ktoré som tu prežil. Ľudia tou záchranou žili. Cítil som to na chodbách štadióna, v kabíne, ale aj v meste na uliciach. K futbalu patria emócie a tie tu boli,” uviedol Griga.
