Je piatym najčastejším dôvodom úmrtia na starom kontinente. Prvýkrát v histórii sa do Európskeho dňa obezity zapojilo aj Slovensko. V Bratislave, Košiciach a Trnave sa záujemcovia mohli stretnúť s odborníkmi, ktorí im zmerali krvný tlak, cholesterol a glukózu v krvi, množstvo svalstva a tuku v tele či určili index BMI. Zároveň im poradili, ako bojovať s kilami navyše. Viac ako 60 % slovenskej populácie má totiž nadváhu (BMI 25 - 30) či dokonca obezitu (BMI nad 30).
Index telesnej hmotnosti (angl. Body Mass Index – BMI) patrí medzi najviac používané metódy merania obezity. Počíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch. Vo všeobecnosti sa dá považovať len za štatistický nástroj pre porovnávanie v populácii. U konkrétneho jedinca ignoruje veľké množstvo dôležitých faktorov (napr. stavbu tela, množstvo svalstva a pod).
Magazín The Economist vlani uverejnil správu, ktorú vypracovala spoločnosť Ethicon. Podľa zverejnených údajov nadváha a obezita skracujú dĺžku života o 8 až 10 rokov. Počet Európanov s nadváhou a obezitou sa od roku 1980 zdvojnásobil, pričom dnes trpí nadváhou každý druhý Európan. Nadváha sa tak stáva normálnym stavom. V niektorých krajinách (Veľká Británia, Island, Írsko) v najbližších desiatich rokoch bude mať nadváhu viac než 70 % obyvateľov!
Problém máme aj na Slovensku
Viac ako 60 % slovenskej populácie má nadváhu (BMI 25 - 30) alebo obezitu (BMI nad 30). Nadváha trápi podľa štatistík každú tunajšiu šiestu ženu a každého siedmeho muža z desiatich. Trpí ňou i nemálo detí. „Obezita so svojimi komplikáciami predstavuje nesmiernu socio-ekonomickú záťaž pre spoločnosť, skracuje očakávanú dĺžku života a negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu,“ hovorí Ľubomíra Fábryová, predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
„Obezita je u nás chybne posudzovaná ako ,estetický‘ nedostatok, a nie ako vážne chronické ochorenie.“ Liečba obezity je zdĺhavý a náročný proces, ktorý vyžaduje spoluprácu pacienta s lekármi viacerých špecializácií. „Pacient s morbídnou obezitou je zväčša zároveň diabetik s vysokým krvným tlakom ohrozený ďalšími komorbiditami - pridruženými ochoreniami,“ dopĺňa Emil Martinka, predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti s tým, že nie je efektívne, ak sa lieči jeden jeho problém oddelene od ďalších.
Ako upozorňujú odborníci, v prípade, že konvenčná liečba neprináša úspechy, je dôležité pristúpiť aj k chirurgickému výkonu. Podľa európskych odporúčaní je takáto liečba vhodná pre pacientov s BMI nad 40 (morbídna obezita) a nad BMI 35 s komorbiditami, avšak v ostatnom čase sa diskutuje aj o rozšírení pre diabetických pacientov s nižším BMI ako 35.
Čo je BMI?
Index telesnej hmotnosti (angl. Body Mass Index – BMI) patrí medzi najviac používané metódy merania obezity. Počíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch. Vo všeobecnosti sa dá považovať len za štatistický nástroj pre porovnávanie v populácii. U konkrétneho jedinca ignoruje veľké množstvo dôležitých faktorov (napr. stavbu tela, množstvo svalstva a pod).
BMI= m/h2 (m - hmotnosť v kilogramoch, h - telesná výška v metroch)
Držali ste už niekedy diétu? S akým výsledkom?
Mladomanželia Pavol (34) a Mária (28), Bratislava
ÁNO Mária
- Diétu som nedržala, ale keď som sa začala viac korčuľovať, schudla som 6 kíl a späť som ich už nenabrala.
NIE Pavol
- Diétu som držal asi raz, aj to pomohlo, ale potom som si uvedomil, že celý život sa treba racionálne stravovať.
NIE Katarína Baštaková (21), Dobšiná
- Diétu nepotrebujem držať. Snažím sa udržať si váhu priebežne. Ak sa človek o seba stará, tak to ide. Keď som upravila stravu, tak som schudla aj 4-5 kg.
ÁNO Veronika Veseléniová (21), Tušická Nová Ves
- Dvakrát v živote som držala tukanovú diétu, schudla som pritom 20 kg. Po skončení diéty som znova pribrala, ale už nie tak výrazne, bolo to približne 5-6 kg.
ÁNO Svjatoslav Dohovič (45), Košice
- Už niekoľko rokov chudnem od každého pondelka. Vážnejšiu úpravu stravovacích návykov som absolvoval asi pred dvoma rokmi. Nebola to klasická diéta, skôr zníženie dávok, pravidelnosť stravovania a správna kombinácia jedál, zvýšenie príjmu zeleniny a vody. Zhodil som asi 25 kg za 10 mesiacov. Bohužiaľ, prestal som fajčiť, stratil som disciplínu a vrátilo sa mi späť nejakých 15 kíl. Momentálne som vo fáze, že sa chcem znova pustiť do zmeny podľa jedálnych lístkov, ktoré som mal nastavené pred dvoma rokmi.
Krajiny s najviac obéznymi ľuďmi (BMI nad 30)
Nauru 78 %
Americká Samoa 75 %
Tokelau 63 %
Tonga 56 %
Francúzska Polynézia 41 %
Saudská Arábia 35 %
Panama 35 %
USA 34 %
Spojené arabské emiráty 34 %
Egypt 30 %
Poľsko 18 %
Maďarsko 18 %
Česká republika 15 %
Slovensko 14 %
Rakúsko 11 %
Laos 1 %
India 0,7 %
Vietnam 0,5 %
Zdroj: WHO
5 otázok, ako úspešne zhodiť
Katarína Skybová, prvá koučka chudnutia na Slovensku
1. Vedia Slováci odhadnúť, kedy už naozaj trpia obezitou, alebo im to musí povedať okolie?
- Ľudia obyčajne svoju hmotnosť podhodnocujú a myslia si, že vážia menej ako je skutočnosť. Ak v lekárskej správe objavia diagnózu obezita simplex (jednoduchá obezita spôsobená nadmerným príjmom energie), sú veľmi dotknutí a ťažko to prežívajú.
2. Prvým predpokladom je zmena životosprávy, čo to znamená?
- Ide najmä o nový prístup k sebe samému. Pozornejší výber potravín, správna príprava jedla, čas pre pohyb a športovanie, ale aj lepšia organizácia a timing dňa.
3. Čo je pri chudnutí najľahšie a čo najťažšie?
- Najľahšie je rozhodnúť sa začať chudnúť. Je veľmi jednoduché povedať si, začnem chudnúť od zajtra, od pondelka, od prvého dňa v mesiaci. Oveľa ťažšie je začať zmenu životosprávy realizovať a v snažení aj vytrvať.
4. Aké chyby ľudia najčastejšie robia, aj keď s dobrým zámerom?
- Pred zdravým chudnutím zmenou životosprávy uprednostňujú rôzne prostriedky sľubujúce rýchle chudnutie bez námahy. Držia hladovku alebo prísnu diétu a necvičia.
5. Čo je nevyhnutné pre úspešné chudnutie?
- Základným predpokladom úspešného chudnutia je, aby chudnúci zmenu chcel, bol ochotný zmeniť životosprávu a na chudnutie mal čas.
