Bondra nadviazal na krajanov Vladimíra Dzurillu, Jozefa Golonku, Jána Staršieho, Petra Šťastného, Ladislava Horského a Ladislava Trojáka, ktorých do Siene slávy IIHF uviedli medzi rokmi 1998 až 2011.
Po včerajšej ceremónii, v rámci ktorej uviedli aj Rusov Valerija Kamenského, Sergeja Fjodorova a Fína Villeho Peltonena, si Bondra spomenul na osobnosti, ktoré mu v kariére pomohli.
"V Poprade som mal pri sebe vždy správnych ľudí. Od trénerov žiakov, ktorí nás viedli k disciplíne, aby sme vedeli vystupovať na verejnosti a ako sa máme správať. Tiež sa musím poďakovať pánovi Šuplerovi, ktorý ma vytiahol z juniorky, a zrazu som hral proti mužom ako sedemnásťročný. Možno práve on naštartoval moju kariéru. Veľká vďaka patrí mojim bratom. Hlavne Juraj bol môj vzor a vždy som chcel robiť to čo on. Brával ma za Poprad na jazierko, kde sme korčuľovali do noci. Najdôležitejšia je, samozrejme, moja rodina a o to som radšej, že žena s deťmi mohli teraz oslavovať v Moskve so mnou,“ povedal pre RTVS bývalý reprezentant, ktorý má bronz z MS 2003 a na MS 2002 strelil vo finále proti Rusku zlatý gól.
Sledoval aj vystúpenie Slovenska na tohtoročnom šampionáte, no na rozdiel od viacerých „odborníkov“ sa nepúšťa do lacnej kritiky. „Práve naopak, treba si zobrať to pozitívne do budúcnosti. Chalanom patrí vďaka za reprezentovanie. Skúsenosti, ktoré tu nadobudli, by v kluboch nezískali. Hrá sa tu rýchlejšie a zistili, na čom musia popracovať. V kariére im to pomôže a dúfajme, že budú naďalej reprezentovať,“ zareagoval legendárny hráč Washingtonu, ktorý nevylučuje pomoc slovenskému hokeju: „Ak ma niekto osloví, budem rád. Nejako sme sa rozdelili, čo nikto nechcel. Musíme držať spolu!“
