Otec Tisícročnej včely má narodeniny

Po škole pracoval vo vydavateľstve Mladé letá, bol redaktorom Kultúrneho života a Československého rozhlasu v Bratislave. Pôsobil tiež v Slovenskej filmovej tvorbe, Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre a v Štúdiu hraných filmov.

Na prvých scenároch začal pracovať v roku 1972. Vlastnými predlohami sa inšpiroval pri písaní scenárov k filmom Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník a Juraja Jakubiska Tisícročná včela. Snímky, na ktorých sa spolupodieľal, získali medzinárodné ocenenia ako Cena Katolíckeho filmového strediska a Zlatý Fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, či Cena federácie kritikov na MFF v Seville.

V literatúre začal Jaroš písať svoju históriu románom Popoludnie na terase a zbierkami poviedok Urob mi more, Zdesenie, Váhy, Manuet, alebo Návrat so sochou. Za vrcholné diela jeho tvorby považujú literárni kritici romány Tisícročná včela a Nemé ucho, hluché ucho. V rokoch 1992 až 1994 pôsobil v politickej sfére a bol korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. Napísal niekoľko rozhlasových hier, jeho poviedky a romány boli preložené do šiestich jazykov.

Peter Jaroš napísal námet a scenár k filmom Tisícročná včela (1983), Sneh pod nohami (1978), Pacho, hybský zbojník (1975), Tetované časom (1975) a Deň slnovratu (1974). Ako dramaturg sa podieľal na snímkach Cena odvahy (1986), Skleníková Venuša (1985), Nevera po slovensky (1981) a Noční jazdci (1981).