Legendárny Chudík by totiž práve dnes oslávil 92 rokov. A hoci jeho manželke zovrie hruď smútok zakaždým, keď si na svojho Lacka spomenie, s tým, že už drahého manžela nechytí za ruku a nezaželá mu na narodeniny veľa šťastia a zdravia, sa podľa vlastných slov musí zmieriť.
Pred jedenástimi mesiacmi prišlo slovenské divadelníctvo o vzácneho herca Ladislava Chudíka. Manželka Alena si len ťažko zvyká na život bez neho. Prežili spolu vyše tridsať rokov. „Na manžela myslím každý deň, v tom rozdiel nebude ani dnes, na jeho narodeniny. Zapálim sviečku, v tej chvíli musím myslieť na to, že už je hore, je vzdialený. To zmierenie musí byť. Čo však človeka zaskočí, je to, ako ten čas uteká,“ vraví so smútkom v hlase pani Alena a zároveň priznáva, že myšlienky na muža sa jej vracajú každý deň.
„Mnoho vecí mi ho pripomína. Najmä keď chodím cez Most Apollo, okamžite mi ho to privolá. Mám pocit, že v tej chvíli sedí vedľa mňa v aute. Vracali sme sa tadiaľ večer po predstavení. Najmä v posledných rokoch to boli emotívne chvíle, že zvíťazil sám nad sebou, že to zvládol so silami a to predstavenie odohral,“ spomína vdova. „Už minuloročné Lackove narodeniny boli smutné, bol už v nemocnici a práve sa mu zhoršil stav. Snažila som sa ešte živiť nádej, že to predsa len dopadne inak. No v živote sa striedajú radosti so smútkom,“ vzdychla si Chudíková.
