Tvrdí, že nie je rodený moderátor, hoci je ním už dvadsať rokov. Nepriťahuje na seba pozornosť, vyhýba sa škandálom... A predsa sa nájdu zlomyseľníci, ktorí mu s radosťou podkúria.
V Markíze ste 15 rokov, z toho v Televíznych novinách osem. Napriek tomu sa o vás veľa nevie. Prečo?
Je pravda, že netrčím z každých novín, a nie som ani ten typ, že by som sa z toho zbláznil. Strážim si súkromie, nie som na facebooku, neposielam nikam svoje fotky z dovoleniek, zbytočne na seba nepútam pozornosť. Nechcem, aby sa ma ľudia prejedli a prepínali televízor len preto, že je tam Zápala.
Občas sa predsa len niečo objaví na verejnosti, pretože sa nájdu kolegovia, čo o vás niečo vyklebetia, či nie?
Mám pocit, že niektoré veci sú v novinách práve vďaka tomu. Nedávno sa objavil článok, že som mal problémy s pleťou. Vyrážkami na tvári som sa trápil vyše roka. Obrovsky ma to zožieralo, stále som si ich zatieral, aby som mohol ísť medzi ľudí. Najviac ma na tom mrzelo, že to evidentne vyniesol von niekto, kto ma pozná a tvári sa ako kamarát. Je to zlý pocit, keď neviete, kto je ten zlomyseľník. Je mi úprimne ľúto, že niekto také niečo spraví.
Problémy s pleťou pominuli. Išlo o intoleranciu na potraviny, ako sa písalo?
Bola to nejaká infekcia, ale čo bolo spúšťačom, neviem. Pomohla mi kožná lekárka, ktorá mi predpísala antibiotiká a masť. Keby som to vedel, dalo by sa to vyriešiť oveľa skôr a nedal by som neprajníkom priestor...
Pred pár rokmi sa o vás prevalilo aj to, že chodievate na obedy s mladou kolegyňou a že sa s ňou stretávate aj mimo práce. Je ťažké udržať si v televíznej brandži manželstvo?
Jednoduché to nie je, čo sa týka takýchto vecí, ale zatiaľ sme s Karin (46) spolu 24 rokov. Ale vtedy to bolo celé až nechutne nafúknuté s titulom, že podvádzam tehotnú manželku. Pritom som jasne povedal, že manželka tehotná nie je. Je však pravda, že som bol teraz už s bývalou kolegyňou pár ráz na obede a v Markíze na káve. My sme nemali dôvod sa skrývať.
Snažili ste sa zistiť, kto z kolegov vám týmto spôsobom „zachraňoval“ manželstvo?
Nie, ani som po tom nepátral.
Ste vyštudovaný pedagóg. Prečo ste katedru vymenili za televízne štúdio?
Osem rokov som učil na obchodnej akadémii a dve triedy som doviedol k maturite. So študentmi sme mali priateľský vzťah a mám len pekné spomienky. Učil som telesnú a etickú výchovu. Popri učení v škole som hrával futbal v Rakúsku a tam sa dali zarobiť slušné peniaze. Takže rodina netrpela nedostatkom peňazí a robil som to, čo ma bavilo. Mal som však veľké problémy s kolenami, a to bol ten zlom, keď som potreboval urobiť zmenu.
Na obchodnej akadémii sú väčšinou dievčatá a vy ste boli mladým slobodným učiteľom. Dostali vás niekedy do úzkych?
V jednej triede, kde som suploval, boli také pekné dievčatá, že z nich každá mohla ísť na Miss. Dohodli sa a na telesnú výchovu si dali obtiahnuté tričká s veľkými výstrihmi a legíny. Priznám sa, že vtedy som to šiel rozdýchať do kabinetu. (Smiech)
Tiež ste boli aktívny futbalista. Ale ako ste sa dostali do televízie?
Môj brat Vlado, ktorý robí športového redaktora v Jojke, ma stiahol ešte do televízie VTV. Keď som už futbal zo zdravotných dôvodov nemohol hrať, vedel som si predstaviť, že budem z neho cez víkendy robiť aspoň reportáže, a tak si privyrobím. Lenže, keď ma šéf športu Vlado Kríž uvidel, povedal: „Tvoj ksicht potrebujem na obraz.“ Zľakol som sa, ale žiadnu inú príležitosť mi nedal. Pri prvom živom vysielaní mi tak búchalo srdce, že to muselo byť počuť aj cez mikrofón. Keby mi vtedy niekto povedal, že raz budem robiť moderátora spravodajstva najsledovanejšej televízie, tak by som si pomyslel, že sa asi zbláznil. Nie som typ rodeného moderátora, chýbalo mi sebavedomie, som hanblivý...
Televízne noviny sú asi moderátorský strop, ale vašou srdcovkou bol dlho šport aj v Markíze...
Začínal som tu ako športový moderátor. Postupne som si u kolegov aj u bývalého šéfa športu Stana Pavlíka vybudoval uznanie a stal som sa šéfom športu. Robil som moderátora aj šéfa športu súčasne. A potom prišla tragédia Rasťa Žitného a najmä rodiny Žilavých. Po Rasťovi zostalo v Televíznych novinách prázdne miesto a ja som ho na ňom nahradil.
Stretli ste sa niekedy s ním po nehode?
Iba raz, keď po liečení v Kováčovej prišiel do Markízy. Šiel som práve vysielať, takže išlo o krátke stretnutie. Bolo to pre mňa ťažké, aj keď sme predtým spolu dobre vychádzali.
So Žitným vtedy moderovala noviny Marianna Ďurianová. Ako vás prijala?
S Rasťom boli dlhé roky kolegovia a výborne si rozumeli, takže Marianna bola z toho nešťastia veľmi zdrvená. Zo začiatku som mal pocit, ako keby mi nevedela odpustiť to, že som tam. Z tohto pohľadu to bolo veľmi ťažké a neskôr to aj priznala. No niekto si na tú stoličku sadnúť musel.
Asi to nebolo pre vás ľahké obdobie. Marianna vám pomocnú ruku nepodala, lebo zrejme sama potrebovala psychickú podporu... Kedy sa to zmenilo?
Neviem, či to bolo časom, alebo si aj Marianna uvedomila, že ja za to nemôžem. Ale potom sme si začali veľmi dobre rozumieť a myslím si, že aj ona to tak vníma. Dodnes ju rešpektujem, je to maximálna profesionálka, vynikajúca moderátorka a veľmi empatický človek.
Po Ďurianovej odchode si na jej miesto zasadla Mária Chreneková-Pietorová. Ako ste ju vy prijali?
Majka to mala oveľa ľahšie, pretože ja som sa jej snažil pomôcť, ako sa len dalo. (Smiech) Musím povedať, že aj s ňou sa mi skutočne veľmi dobre robí. Vychádzame spolu, spontánne sa bavíme, smejeme sa, ale pod kožu si nelezieme...
S manželkou ste sa spoznali, keď ste boli ako študent FTVŠ na stáži na strednej škole. Zbalili ste ju vy či ona vás?
S chalanmi z FTVŠ sme robili inštruktorov na týždňovom brannom kurze pre študentov. A Karin nám všetkým padla do očí. Pekná folkloristka z Lúčnice s hrubým vrkočom. Ja som mal rešpekt, pretože som sa už cítil v pozícii učiteľa, ale jeden chalan od nás bol z nej taký hotový, že sa tomu nebránil a šiel po nej. Nepochodil. Po kurze prišla Karin na futbalový zápas, kde som hral. Zahrala to na náhodu, lebo vraj kamarátka tam má babku. (Smiech) Potom však vyšlo najavo, že to bolo cielené, a odvtedy sme sa stretávali.
To, že sa budete ženiť, vám vraj oznámila mama. Je to pravda?
Bol som vtedy na lyžiarskom kurze so študentmi. Pri raňajkách ma zavolali k telefónu, pretože mobily ešte neboli. Pýtal som sa mamy, čo sa stalo, keď mi volá. A ona: „Nič, chlapče, len sa budeš ženiť!“ (Smiech) Spontánne zo mňa vyletelo - „do prčíc“. Div ma mama cez telefón nevyfackala, ako som zareagoval, ale nemyslel som to v zlom, bol to len moment prekvapenia a s kolegami sme to náležite oslávili.
Ako to prijali svokrovci?
Svokor mi vždy pripomínal, že mi tie futbalové nohy doláme, ak sa niečo stane. Ale keď sa mu narodil vnuk Jakub (24), bol veľmi rád. (Smiech) A neskôr aj Matúš (16). Obaja sú vynikajúci študenti a sme na nich hrdí.
