Niektorí ľudia majú zo strachu pred ich možným útokom preto obavy vstúpiť do vody. Spolu s odborníkom, ichtyológom zo Slovenskej rybárskej agentúry Jánom Kohútom sme sa preto pozreli na desiatku z nich. Pri ktorých treba počas dovolenky či rybačky zbystriť pozornosť?
Mieň sladkovodný (Lota lota)
Zelenkavo žltá ryba pôsobí milo aj vďaka trom elegánskym fúzikom jeden má na brade a zvyšné dva na nozdrách. Je to jediná treskovitá ryba žijúca v sladkých vodách a v pomere k telu má obrovskú pečeň – tvorí až 15 % hmotnosti celej ryby, ktorá je obľúbenou pochúťkou). V našich podmienkach dorastá max. do 5 kg. Pre človeka je neškodný.
Pichľavka siná (Gasterosteus aculeatus)
Drobná rybka bežne dorastá iba do 4 – 6 cm. Vyniká spôsobom rozmnožovania, v ktorom hrá zaujímavú úlohu aj samček - ten pred samotným neresom postaví na dne zo zvyškov rastlín hniezdo, ktoré zosilní výlučkom z obličiek. Vzápätí doň vženie niekoľko samičiek, ktoré tu nakladú ikry (iba cca 100 – 200 ks ikier jedna samička) a tie následne oplodní mliečom. Samček hniezdo, aj vyliahnutý plôdik určitý čas stráži. Ľudia sa jeho útoku báť rozhodne nemusia.
Jeseter malý (Acipenser ruthenus)
Aj napriek svojmu názvu nepatrí medzi drobčekov – dorastá do dĺžky 1 m a dosahuje hmotnosť 6 – 8 kilogramov. Patrí medzi tzv. chrupavčité ryby – jeho kostra nie je zkostnatelá, ako u ostatných našich druhov. Žije v našich väčších riekach – Dunaj, dolné úseky Moravy, Tisy, Váhu, Hrona. Samica kladie (v závislosti od svojej veľkosti) až 130 000 ikier! Aj napriek úctyhodnej dĺžke nepredstavuje pre ľudí žiadne riziko.
Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus)
Malá, ake čiperná rybka dorastá iba do dĺžky tela 5 – 6 cm a patrí medzi naše najmenšie pôvodné druhy. Obýva dolné toky riek, zátoky s bahnitým dnom, slepé a mŕtve ramená a menšie jazierka s bohatým rastlinstvom. Kuriozitou je jej rozmnožovanie. Neresí sa v apríli až v máji, kedy samička kladielkom nakladie ikry do žiabier korýtka, pričom samček ihneď vystrekne mlieč na korýtko, ktoré ho pri nádychu vsaje a tak dôjde k oplodneniu ikier. Pre človeka je neškodná.
Úhor európsky (Anquilla anquilla)
Jeho krv obsahuje ichtyotoxín, ktorý je pre cicavce jedovatý. Pri tepelnej úprave jeho mäsa a zahriatí nad 58-70°C, ale aj pôsobením tráviacich štiav však jedovatosť mizne, takže sa niet čoho obávať. Sérum z krvi úhora slúži na výrobu látok k identifikácii krvných skupín u ľudí a tiež na prípravu imunologických prípravkov proti hadiemu jedu. Samice dorastajú až do dĺžky 140 cm, samčeky max. do 60 cm. U nás sa úhor dožíva pomerne vysokého veku (spravidla 13 rokov), sú však známe prípady kedy sa v zajatí dožil až 85 rokov.
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio)
Kapor rybničnej formy je našou najznámejšou teplomilnou rybou. V našich vodách môžu dosiahnuť rybničné formy vo veku 15 – 20 rokov hmotnosť až 30 kg pri dĺžke nad 1 m. Silný rybársky tlak zo strany našich športových rybárov má za následok že je kapor vysádzaný aj do biotopov, ktoré nevytvárajú ideálne prostredie pre jeho život, čo športovým rybárom prináša nemalé finančné škody. Človeku však táto obľúbená vianočná pochúťka vo vode neublíži.
Šťuka severná (Esox lucius)
Ako urputný dravec je vyzbrojená silno ozubenými čeľusťami a jazykom. Vyskytuje sa vo väčšine našich vôd, s výnimkou podhorských potokov. Samice dorastajú do dĺžky až 150 cm a dosahujú hmotnosť 25 kg, samce max. 100 cm. Šťuka na rozdiel od sumca aktívne prijíma potravu aj v zime, takže ju rybári môžu úspešne loviť aj v chladnom období. Šťuka má veľa ostrých zubov, človek sa preto môže poraniť pri uvoľňovaní háčika.
Hlavátka podunajská (Hucho Hucho)
Vďaka mohutnému telu a ušľachtilému vzhľadu ju rybári označujú za kráľovnú našich vôd. Bežne dorastá do 90 – 125 cm pri hmotnosti okolo 25 kg, maximálne do 180 cm (60 kg). Hoci patrí medzi ohrozené druhy a jej lov je prísne regulovaný, môžeme sa s ňou pomerne bežne stretnúť napríklad vo väčších riekach povodia Dunaja. Je vysoko cenená ako športová ryba. Jej trofej možno prirovnať k trofeji kapitálneho jeleňa. Nebezpečenstvo pri strete s ňou nehrozí.
Zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca)
Patrí medzi naše najcennejšie lovné ryby. U nás sa vyskytuje od stredných častí väčších riek smerom nadol. Pretože je to veľmi náladová a z hľadiska uloviteľnosti nespoľahlivá ryba, radosť z úspešného zdolania tohoto dravého krásavca býva o to väčšia. Najväčší, vierohodne zdokumentovaný úlovok zubáča pochádza z územia bývalého Sovietskeho zväzu (delta rieky Volgy) ; meral 127 cm a vážil 20 kg. Na Slovensku najväčšie lovené zubáče dosahujú 10-12 kg. Poranenie hrozí pri jeho ulovení, má totiž ostré plutvy.
Sumec veľký (Silurus glanis)
Naša najväčšia ryba dorastajúca do max. 300 cm pri hmotnosti až 150 kilogramov. Medzi laickou verejnosťou sa preto vedú vášnivé polemiky, či takáto veľká ryba nemôže ohroziť napríklad kúpajúce sa menšie dieťa. Nedá sa to úplne vylúčiť, no je to málo pravdepodobné, keďže cez deň oddychuje v úkryte na dne a nikdy aktívne neútočí. V jeho tráviacom trakte zväčša nachádzame ryby cca do hmotnosti 2 kg, žaby a vodný hmyz. V mŕtvom ramene Apáli v Komárne bol v roku 2012 nájdený uhynutý obrovský sumec, ktorého vek bol stanovený na 56 rokov.
