Viktora Vinczeho k tomu navyše teší, že zvládol náročné štúdium a o pár dní sa z neho stane doktor práv. Nečudo, že tomuto sympaťákovi vypisujú po večeroch verné diváčky. A majú sa na čo tešiť, Viktorova televízna kariéra totiž postupuje na vyššiu úroveň.
Nedávno ste hrdo obhájili rigoróznu prácu a získali titul doktora práv. Nebolo to popri náročnej redaktorskej práci na vás priveľa?
Na skúšky som sa učil popri spravodajstve, a tak som bol dlho do noci hore a do práce som často chodil ešte so zalepenými očami. Som rád, že sa mi to úspešne podarilo, nevyhodili ma a zvládol som to v televízii aj v škole. Hovoril som si, že tento titul by mal byť zavŕšením mojej akademickej kariéry, a dúfam, že už ma nikto neprinúti chodiť do školy, pred komisie a učiť sa na skúšky. A teraz, keď si uvedomujem, že už sa to asi nikdy nebude opakovať, a bol to obrovský stres, zažívam také zaujímavé obdobie.
Takže keď zavesíte prácu v televízii na klinec, bude z úspešného redaktora úspešný právnik?
Právo mi v práci veľmi pomáha, lebo viem, v akých medziach sa s nami môžu niektorí respondenti v spravodajstve rozprávať. Na jednej strane poznám právnické pozadie problémov a na druhej by som sa chcel niekedy v živote venovať právu aj profesionálne. Zatiaľ to nie je možné skĺbiť z časových dôvodov, ale milujem prácu v televízii aj právo. Už len nájsť priestor, ako ich dať dokopy...
Vekovo stále patríte medzi benjamínkov v službách Markízy. Dávali vám to niekedy kolegovia aj pocítiť?
Máte pravdu, že v redakcii spravodajstva som tuším stále najmladší. Dokonca aj naši noví kolegovia sú odo mňa starší, takže som stále taký zajačik. (Smiech) Asi v každom kolektíve platí, že najmladší má trochu špecifické postavenie, napríklad v prípade hokejistov ten najmladší chodí zbierať puky. Mám však super kolegov, takže to bolo skôr milé a zábavné.
Čo musel zbierať Viktor Vincze?
Našťastie nič také, skôr som sa len naučil zbierať „vtípky“ a skúsenosti, ako ich odplácať. (Smiech)
Keď ste pred tri a pol rokom prvýkrát prišli do Markízy, zaúčala vás kolegyňa Danica Kleinová. Okrem toho, že je profesionálka, hovorí sa o nej, že je dosť ostrá. Mali ste rovnakú skúsenosť?
Kolegovia mi povedali: „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.“ Bola veľmi rázna, nenechala ma ani nadýchnuť, a to bolo veľmi dobré. Po týždni, počas ktorého ma zaúčala, som zrazu bol pripravený vyskúšať si prácu v teréne. Tým, že Danica bola naozaj nekompromisná, veľmi rýchlo to zafungovalo. Bol som hodený do vody a musel som vedieť plávať.
V čom bola nekompromisná?
Hneď pri prvej reportáži mi dala do ruky mikrofón a poslala ma pýtať sa na názor ľudí. Keď som povedal, že ešte nič neviem, odvetila mi, nech sa idem pýtať a uvidíme. Bol som z toho vyklepaný. Alebo mi prikázala urobiť výstup, ktorý som predtým nikdy nerobil. Bola rázna, ale cítil som, že jej záleží na tom, aby som sa to naučil. A môžem povedať, že Danica je profesionálka, výborná novinárka a skvelý človek, veľmi si ju vážim.
Nedávno vás spopularizovala aj markizácka šou Tvoja tvár znie povedome. Tínedžerky vďaka nej zbystrili pozornosť a začali vás registrovať ako sympaťáka zo spravodajstva. Cítite, že je o vás väčší záujem?
Je to zvláštne, lebo zopár obdivovateliek mi aj pravidelne píše, či budem mať večer nejakú reportáž. Keď im odpíšem, či ich to naozaj zaujíma, odpovedajú áno. A keď náhodou v televízii odvysielali reportáž len s mojím hlasom, kde som sa fyzicky neukázal, príde mi správa od sklamanej „fanynky“, že som nebol v telke.
Máte priateľku a takto si dopisujete s obdivovateľkami?
Klamal by som, keby som povedal, že ma to nepoteší. (Smiech) Ale vnímam to tak, že sú to diváčky a ja som rád, že má moja práca ohlasy.
Po chodbách televízie v Záhorskej Bystrici sa už dlho šepká, že ste novým a horúcim adeptom na moderátora večerného spravodajstva. Máte ambíciu byť novým Patrikom Švajdom alebo Jaroslavom Zápalom?
Nie, Jara aj Patrika si veľmi vážim a uvedomujem si, čo už dosiahli. Som redaktorom spravodajstva, ale je pravda, že sa niečo chystá...
A čo teda? Zasadnete na stoličku moderátora hlavného spravodajstva Televíznych novín?
Nebude to hlavné spravodajstvo, ale Prvé televízne noviny. Začínam už koncom mesiaca a budem alternovať s Danicou Kleinovou. Popritom budem i naďalej robiť ako redaktor, toho by som sa nerád vzdal. Svoju prácu budem robiť tak ako doteraz, je to veľká príležitosť, ktorú si vážim.
Spomínali sme vaše obdivovateľky, ktoré majú smolu, keďže už štyri roky máte priateľku Evu (26). Neplánujete povýšiť váš vzťah na vyššiu úroveň?
Toto sa stále pýtam aj mojej priateľky, ale nejako sa nemá k činu, stále ma nepožiadala. (Smiech) Preto neviem, či je chyba vo mne alebo v nej. Nechávame tomu však voľný priebeh a myslím si, že čo má prísť, príde. Keď to obaja cítia, tak sa to jednoducho stane a uvidíme kedy.
Ste rodinný typ? Viete si predstaviť, že by ste sa už stali otcom?
Určite viem. Neviem, či na to nemajú vplyv aj moji rodičia, lebo keď bol môj otec v mojom veku, už som mal rok. Verím, že deti sú to jediné, čo po nás môže na tomto svete zostať, všetko ostatné je márne. A čím skôr ich budeme mať, tým dlhšie tu s nimi na tomto svete pobudneme.
S priateľkou Evou sa cez leto chystáte do tábora, kde budete mať ako vedúci na starosti 150 detí. Dá sa to chápať ako dobrá príprava na poslanie rodičov?
Do tohto tábora chodíme už veľmi dlho. Neberieme to ako priamu prípravu na rodičovstvo, ale myslím si, že to bude mať vplyv na našu prípadnú výchovu detí.
A koľko detí chcete mať v budúcnosti?
Záleží na tom, čo povie budúca matka mojich detí. (Smiech) Viem si predstaviť, že by som mal aj štyri deti, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
