Ako teda dieťaťu vysvetliť, čo je správne a čo nie? A sú vôbec tresty pre deti potrebné? Nikdy deti netrestajme prácou, ako napríklad, že týždeň budú vynášať smeti. Taká vec by mala byť samozrejmosťou, a nie niečím, čím sa trestá. A hlavne, trest by mal byť adekvátny veku. Psychológovia upozorňujú, že vzťah rodič – dieťa by nemal byť bojiskom kto z koho, ale rozumným rozhovorom a rozborom, prečo niektoré veci dieťa robí, s čím nie je spokojné, čo mu na rodičoch prekáža.
7 tipov, ako dieťaťu dohovoriť
1. Hlavne buďte trpezliví
Pravidlá dieťaťu trpezlivo vysvetľujte. Aj keď je ešte malé a mnohým veciam nerozumie, od určitého okamihu si začne význam vašich slov uvedomovať.
2. Používajte pochvalu
Je to najlepší spôsob, ako naučiť dieťa dodržiavať pravidlá. Dajte mu jasne najavo, že to, čo urobilo, je správne. Vtedy sa dokáže vyhnúť nesprávnemu rozhodnutiu.
3. Konajte s chladnou hlavou
Rodič nesmie trestať v afekte, zlosti alebo rozčúlení. Ak už dieťa poruší pravidlá, nedajte sa vyviesť z miery, dieťa by sa rozčúlilo s vami a nepoučilo by sa.
4. Buďte dôslední
Ak zavediete nejaké pravidlo, dôsledne vyžadujte jeho plnenie.
5. Netlačte na pílu
Občas povoľte. Pokiaľ máte s dieťaťom dohodu, že doma sa nesmie kričať, tak nech sa vykričí keď sa napríklad naháňa na preliezačke.
6. Súďte primerane
Dieťa musí vedieť, za čo je trestané, pričom trest musí byť adekvátny situácii a veku dieťaťa.
7. Neponižujte
Trest nesmie byť ponižujúci, má sa vzťahovať ku konkrétnej situácii a nepokračovať donekonečna.
Ktoré tresty nie sú vhodné?
- zakazovať deťom ich záujmy z oblasti športu alebo kultúry
- zakazovať im mimoškolské aktivity s kamarátmi
- pracovné tresty, teda práca za trest; dieťa si takto môže zakódovať, že každá práca je trestom
- vyhrážanie, ktoré nie je mienené vážne (odvediem ťa na políciu, dám ťa do ústavu)
- sporné je domáce väzenie (deti už beztak trávia veľa času doma, domácim väzením ste ich ešte viac ukrátite o pohyb na čerstvom vzduchu)
Kedy už hovoríme o týraní?
Psychické týranie
Dieťa napríklad rozbije vázu, nerozumie jej hodnote a rodič si ho prestane všímať, nerozpráva sa s ním, ignoruje ho. Dieťaťu tým veľmi ubližuje, to stratí istotu, bezpečie, nevie, čo sa deje a nevie, ako sa má správať. Následne sa potom aj ono bude takto správať k niekomu druhému, preberá totiž modelové správanie od rodiča.
Fyzické týranie
- je úmyselné spôsobenie bolesti atakom na telo pre nejaký priestupok
- tlačí dieťa do primitívnej reakcie a brzdí tak vývoj jeho osobnosti
- ako vzorec sociálneho správania sa ukladá do pamäti ako metóda riešenia náročných situácií a v budúcnosti bude pre dieťa návodom na ich riešenie
Radšej iba kritizujte
Miron Zelina, detský psychológ
Trestanie detí je nevhodné označenie, lepšia je kritika, teda vyslovenie nesúhlasu so správaním dieťaťa. Kritika by mala byť reakciou na nevhodné správanie, trest je spojený s vážnosťou priestupku. V žiadnom prípade by trest nemal znamenať ublíženie dieťaťu v zmysle psychickej alebo fyzickej traumy. Kritika má zmysel v tom, aby to dieťa neurobilo druhýkrát. Len čo postih prekročí hranicu, minie sa výchovnému účinku. Preukazovanie moci rodiča nad dieťaťom nie je dobrou cestou. Zúfalí rodičia v afekte urobia nerozvážne činy, preto hneď netreba prijímať prvý nápad na trest.
Fyzický trest rozhodne nie
Gabriela Herényiová, detská psychologička
S dieťaťom sa hlavne treba porozprávať, povedať mu, čo všetko sa mohlo stať, hovoriť o dôsledkoch. Dieťa sa pri treste nesmie cítiť osamelé, pretože získa veľký vnútorný strach. Treba dieťa naučiť, kde má hranice, no nie trestom, ale dohovorom. Trestom môže byť, že mu napríklad nekúpim niečo, na čo sa veľmi teší.
