V roku 2002 počas pracovnej cesty do USA s boxerom, ktorého už dlhšie trápila Parkinsonova choroba, prehodil aj pár slov. Ako si spomína na tento moment?
V januári 2002 som ako reportér rádia Twist sprevádzal troch Slovákov, ktorí bežali s pochodňou pred ZOH v Salt Lake City. V hoteli v Los Angeles s nami bývali aj výpravy z ďalších štátov a organizátori pripravili večierok s veľkým prekvapením - Muhammadom Alim!
Vedeli ste, že je v USA taký populárny?
Odmalička som sa v rodnom Poltári zaujímal o šport, takže som, samozrejme, vedel, že Ali je ohromná veličina.
Bolo na stretnutí niečo, čo by sa dalo nazvať osobným?
Stretnutie bolo nečakané a rýchle. Prehodili sme pár zdvorilostných slov a už sa k nemu tlačili iní. Vyžarovala z neho veľká charizma.
Ali vraj nikdy neodmietol dať autogram - máte ho na pamiatku aj vy?
Žiaľ, nemal som pri sebe pero a papier, takže jeho podpis nemám. Mal som však foťák, takže mám veľmi vzácnu pamiatku.
Dlhé roky sa špekulovalo, ako je vlastne na tom zdravotne. Bolo na ňom vidieť, že bojuje s vážnou chorobou?
Áno, bolo zjavné, že ho trápi choroba, a bolo mi ho ľúto. Stisk ruky mal však stále pevný.
