Lepšie nastavenie kritizovaných daňových kontrol. Ďalšia elektronizácia finančnej správy s cieľom zjednodušiť komunikáciu a minimalizovať potrebu fyzického kontaktu daňovníkov s touto inštitúciou. O týchto plánoch, ale aj o daňových rajoch, projekte UNITAS či kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka hovorí v rozhovore pre TASR prezident finančnej správy František Imrecze.
Výber daní sa posledné roky zlepšuje. Napriek tomu však daňové úniky na Slovensku podľa známych odhadov dosahujú stále okolo dvoch miliárd eur, priestor na zvyšovanie efektivity teda existuje. Kde ešte vidíte rezervy a na ktoré oblasti sa chcete zamerať?
Tie dve miliardy je tzv. daňová diera, teda rozdiel medzi tým, čo štát v ideálnom prípade môže na daniach vybrať voči tomu, čo vyberá. Neexistuje krajina, ktorá by daňovú dieru vedela celú vykryť. Máte pravdu v tom, že Slovensko stále patrí ku krajinám, ktoré majú rezervy v efektivite výberu daní. Urobili sme v tom ale za posledné štyri roky veľký pokrok, už nie sme na chvoste krajín EÚ. Sme niekde v strede a potrebujeme sa teraz posunúť do hornej tretiny alebo štvrtiny krajín. Na to, aby sme to urobili, potrebujeme vykryť ešte stále veľkú dieru na DPH, ktorá má hodnotu približne 800 miliónov až miliardu eur na ročnej báze. Potrebujeme veľmi intenzívne bojovať aj proti podvodom na dani z príjmov, ktorým sme sa za predchádzajúce štyri roky venovali menej, lebo DPH bola najvypuklejší problém. Pri dani z príjmov hovoríme najmä o oblasti medzinárodného zdaňovania, transferového oceňovania a sledovaní transakcií voči daňovým rajom. To však nezvládneme ako Slovensko, je to otázka celoeurópskej a celosvetovej spolupráce, na čo je veľa projektov hlavne v oblasti výmeny informácií.
Spôsoby daňových podvodov sa v čase menia. Aké sú aktuálne trendy v tejto oblasti a ako to ovplyvňuje spôsob práce finančnej správy?
Formy podvodov sa v poslednom čase dramaticky menia a presúvajú sa z uplatňovania si neoprávneného nadmerného odpočtu do znižovania vlastnej daňovej povinnosti. Pre nás je vymožiteľnosť peňazí oveľa ťažšia pri znižovaní vlastnej daňovej povinnosti, pri ktorom zároveň nastáva prepis a prevod firiem na iné subjekty. Typicky nastáva zlučovanie firiem do zahraničia, kde naša jurisdikcia nemá pôsobnosť. Sme pritom závislí na spolupráci s inou krajinou, čo má svoje časové dôsledky. My potrebujeme dramaticky zrýchliť naše konanie - legislatívne, procesne aj analyticky.
Aké konkrétne opatrenia teda pripravujete v oblasti boja s daňovými únikmi?
Asi najdôležitejším opatrením, ktoré pripravujeme, je tzv. superzaisťovací príkaz. Inšpirovali sme sa pri tom Českou republikou, ktorá má takýto nástroj v legislatíve už dlhšie. Môžete prostredníctvom neho siahnuť buď na peniaze na účtoch, alebo na majetok subjektu už pri podozrení z daňovej trestnej činnosti. Nemusíte čakať na výsledky kontrol a dôkaz o daňovom podvode. Umožní nám to stiahnuť z obehu peniaze, ktoré sú typicky využívané na podvody s DPH. Funguje to tak, že tie isté peniaze sa v bankách opakovane vkladajú a vyberajú, s tou istou masou peňazí tak deklarujete oveľa väčší objem transakcií, ako v skutočnosti nastal. Toto je z legislatívneho hľadiska pre nás veľmi dôležité.
Potrebujeme zrýchliť naše konanie aj procesne a analyticky. Plánujeme vytvoriť jednotné analytické centrum medzi Národnou kriminálnou agentúrou a finančnou správou tak, aby sme si citlivé informácie vymieňali v čo najkratšom čase už počas vyšetrovania. Chceme na to využiť náš existujúci kontrolný výkaz DPH, konkrétne jeho analytickú časť, ktorá by sa rozšírila na tieto zložky tak, aby sme si informácie mohli vymieňať online a zrýchlili tak konanie.
Ďalšou dôležitou oblasťou je kontrola našich kontrolórov. Zaregistrovali sme veľké diskusie o kauzách z posledného obdobia o tom, či kontrolóri pochybili, nepochybili, akým spôsobom finančná správa konala. Chceme zelektronizovať oblasť miestnych zisťovaní, aby sme mali zaznamenané, čo kontrolná dvojica na miestnom zisťovaní robí, čo videla, nevidela, akým spôsobom to zaznamenala do záverov. Máme za sebou pilotnú fázu projektu, ktorý slúži na elektronizáciu a kontrolu kontrolórov pri výkone daňovej kontroly. V tomto by sme chceli pokračovať.
Potom je tu oblasť finálnej spotreby, kde určite chceme pokračovať vo väčšej kontrole registračných pokladníc. V tejto oblasti prechádzame od kontroly bločkov ku kontrole softvéru a legality pokladníc. Je to systémovejšie ako kontrolovať bločky. Našim cieľom je, aby sme mali absolútnu kontrolu nad platením v spotrebe a tým nad hotovostnými tokmi. Máme virtuálnu pokladnicu, ktorá je spravovaná finančnou správou, každá transakcia je tu vyhodnocovaná a zaznamenaná. Chceme mať systém, ktorý nám zelektronizuje všetky pokladnice, aby finančná správa mala údaje o tom, čo sa v tých pokladniciach deje. Je na to veľa modelov a budeme hľadať riešenie, ktoré bude z hľadiska Slovenska efektívne a spoľahlivé, aby sme tieto transakcie mali pod kontrolou.
Spomínali ste viaceré zmeny v legislatíve aj vo vnútorných procesoch, v akom časovom horizonte ich plánujete realizovať? Príprava legislatívy trvá dlhšie, máte už niečo predrokované s ministerstvom financií?
Máme. Superzaisťovací príkaz je dokonca súčasťou programového vyhlásenia vlády a sme tomu veľmi radi. Elektronizácia všetkých pokladníc je téma, ktorá žije už nejaké obdobie. Nemyslím si, že v tomto budeme mať rozpor s ministerstvom financií, je to určite naša spoločná iniciatíva, ktorú chceme zrealizovať a ktorá si takisto vyžaduje legislatívne zmeny. Mojim cieľom je, aby sa to dialo veľmi rýchlo. Ideálne by bolo, keby legislatíva bola pripravená tak, aby sme s tým mohli začať od 1. januára 2017. Nehovorím, že ten projekt bude vtedy kompletne hotový a spustený, ale aby sme mali hotový legislatívny rámec. Legislatívne návrhy, ktoré spomínam, sú do veľkej miery pripravené alebo pripravované.
Proces elektronizácie pokladníc na trhu postupuje vo viacerých etapách. Najbližšie pripravujeme rozšírenie počtu transakcií pre virtuálnu pokladnicu. Bol tam limit, že ju mohli využívať len noví podnikatelia a iba na 1000 transakcií. Teraz ju už máme pre všetkých podnikateľov, ale stále platí limit na transakcie. Novou vyhláškou umožníme od júla tohto roka využívanie VRP aj pre tých, ktorí vydajú maximálne 3000 pokladničných dokladov.
Témou, o ktorej sa v poslednom čase veľa hovorí, sú daňové raje. Ako ovplyvňuje ich využívanie prácu finančnej správy?
Treba povedať, že nie každá transakcia, ktorá sa udeje v rámci krajiny so zvýhodneným daňovým systémom, alebo medzi Slovenskom a takouto krajinou, musí byť nelegálna. Samozrejme, daňové raje sú často zneužívané na optimalizáciu daní alebo daňové podvody. Nie každá optimalizácia daní musí byť zároveň daňovým podvodom, ale sú zneužívané na jedno aj na druhé. Je to pre nás problém, tak ako je to problém pre akúkoľvek inú európsku krajinu. Ten problém je veľmi ťažko vyriešiť z pohľadu jednej krajiny, musí byť vyriešený na úrovni EÚ a na svetovej úrovni. V tejto oblasti je veľa iniciatív zo strany OECD, Európskej komisie, USA, ktoré majú definovať štandardy a spôsob výmeny informácií medzi krajinami. Cieľom výmeny informácií nie je nič iné, len zistiť, kto je finálnym beneficientom tých transakcií. Zapojili sme sa do pilotnej fázy viacerých iniciatív, teraz sme sa napríklad pridali k jednotnej platforme na výmenu informácií na úrovni OECD. Snažíme sa byť v prvej línii krajín, ktoré v tejto oblasti kooperujú. Výmena informácií, a najmä jej rýchlosť je úplne kľúčová na to, aby sme presne definovali problém daňových rajov. Druhá kľúčová oblasť je dosledovanie finančných tokov medzi Slovenskom a daňovými rajmi. To už je ale vecou finančnej polície, nie finančnej správy.
Z pohľadu personálneho zabezpečenia plánovaných zmien, chcete prijímať nových ľudí, alebo si vystačíte s tým, čo máte?
Prijímať nových ľudí v štátnej správe je veľmi citlivá téma. Objektívne som presvedčený o tom, že by sme nových ľudí na množstvo nových činností a veľkých projektov, ktoré sme urobili, potrebovali. Je to ale veľmi prvoplánový prístup. Doteraz sme sa snažili absolvovať všetko s tým počtom ľudí, ktorý máme. Ak sme navyšovali kapacity, tak to bolo veľmi malé percento z celkového počtu zamestnancov finančnej správy. Nechceme ísť primárne touto cestou.
Chceme zrýchľovať výkon daňovej kontroly, čo sa dá len tým, že ho budeme elektronizovať a relatívne presne zadefinujeme postupy pri konkrétnom type daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania. Kontrolná dvojica je autonómna, má veľmi podobný štatút ako vyšetrovateľ policajného zboru. My nemôžeme a nechceme zasahovať do posúdenia daňovej kontroly, ale chceme to robiť metodicky z hľadiska usmernenia a elektronizácie výkonu. Je to veľká téma, že daňové kontroly trvajú dlho. Trvajú dlho aj kvôli tomu, že sa nám menia formy daňových podvodov, je tam medzinárodný element, ale aj veľmi časté zlučovanie firiem na nekontaktné subjekty. Preto aj medzinárodné výmeny informácií trvajú veľmi dlho. Našim cieľom je, aby daňové kontroly trvali kratšie. Zároveň budeme bojovať o zvýšenie počtu ľudí vo finančnej správe tak v oblasti správy daní, ako aj v oblasti daňovej kontroly. Myslím si, že v colnej časti finančnej správy dramatické problémy z hľadiska počtu ľudí nemáme.
V súvislosti s kontrolnou činnosťou finančnej správy sa v poslednom čase objavila opakovaná kritika na vašu adresu. Ide napríklad o medializovaný prípad nadmerných odpočtov podnikateľa Ladislava Bašternáka. Tento prípad si interne preverujete, máte už závery z tejto kontroly a našli ste pochybenia v postupe finančnej správy?
Dal som preveriť a vyšetriť každú informáciu okamžite potom, ako som sa o nej dozvedel. Finančná správa robí preverovania a vyšetrovania na niekoľkých úrovniach. Niektoré sa diali dávno predtým, ako tá medializácia začala a niektoré, keďže tam boli aj pre mňa nové informácie, sa začali diať po medializácii.
Preverovaniam sa venuje inšpekcia finančnej správy, ktorá začala konať už na konci roka 2014 a dala doporučenia Daňovému úradu Trenčín pre ďalšie konania, ktorý ich realizoval a naďalej realizuje. Z hľadiska nových šetrení, ktoré prišli na základe známeho anonymu, ktorý spustil mediálnu časť tejto kauzy, máme už závery toho šetrenia, ktoré som preložil aj poslancom finančného výboru NR SR, tak ako sme sa dohodli na zasadnutí výboru, na ktorý som bol práve kvôli spomínanej kauze pozvaný.
Prvým záverom je, že nikto v tom procese nebol nikým ovplyvňovaný. Boli medializované informácie, že kontrola bola ovplyvňovaná mnou alebo generálnym riaditeľom sekcie daňovej a colnej Danielom Čechom. Nič z toho sa nepotvrdilo, máme písomné vyjadrenia kontrolórov, že tam nič také nenastalo a že sa osobne nepoznáme. Pán Čech v tom čase ešte ani nepracoval vo finančnej správe. Z procesu bolo veľmi ľahko identifikovateľné, o kom hovoria ako o potenciálnej pisateľke anonymu. Táto údajná pisateľka anonymu dala písomné vyjadrenie, že nikdy takýto anonym nenapísala a cíti sa byť zneužitá. Dôveryhodnosť toho anonymu je preto veľmi otázna a ja ho spochybňujem ako celok. Nespochybňujem však niektoré informácie, ktoré v tom anonyme napísané boli, tie sú relevantné. Informácie interného charakteru, ktoré tam boli a sú relevantné, sme všetky prešetrili.
Preverili ste aj okolnosti nepodania sťažnosti voči postupu polície pri vyšetrovaní prípadu nadmerných odpočtov podnikateľa Bašternáka?
Druhý dôležitý bol práve element sťažnosti, ktorú Kriminálny úrad finančnej správy neposlal voči uzneseniu policajného zboru a špeciálneho prokurátora. Vtedajšie vedenie KÚFS sa rozhodlo tú sťažnosť neposlať, to je objektívny fakt. Fakt je aj to, že tá sťažnosť bola napísaná. Konkrétni zamestnanci, ktorí sa tomu prípadu venovali, sťažnosť napísali, dali svojmu vedeniu, vedenie sa malo k tomu nejakým spôsobom postaviť, ale v konečnom dôsledku tá sťažnosť nebola odoslaná. Ak sa ma pýtate, či mala alebo nemala byť odoslaná, odpoviem, že mala byť odoslaná, pretože by to určite bolo zmysluplnejšie, ako sťažnosť neodoslať. Napriek tomu, že povinnosť sťažnosť odoslať KÚFS nemá.
Vo všeobecnosti, asi sa nám ešte v histórii KÚFS nestalo, že by sme poslali sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa, pretože my nemáme dôvod ani mandát spochybňovať vyšetrovanie polície, ktoré dozorovala prokuratúra. Nie je to rola finančnej správy. Podvody na DPH vyšetruje polícia, my sme súčinní a dávame maximálnu podporu každému vyšetrovaniu. Ale ak zohľadníme to ľudské, morálne, pragmatické hľadisko, že ak nejaký podriadený napísal sťažnosť a poslal ju nadriadenému s tým, že si myslí, že tá sťažnosť má byť odoslaná, určite by nadriadený nič nepokazil tým, keby sťažnosť odoslal. Bez ohľadu na to, či bola alebo nebola relevantná. Ja keby som v tom čase vedel, že taká sťažnosť existuje, určite by bola odoslaná. A polícia by sa už s tou sťažnosťou nejakým spôsobom vysporiadala, to by už bolo na jej rozhodnutí.
Neplánujete aj vyvodenie osobnej zodpovednosti v tomto prípade?
Celé vedenie KÚFS, ktoré v danom čase malo zodpovednosť, je preč, nikto z tých ľudí už nemá žiadnu rolu v kriminálnom úrade. Netvrdím ale, že kvôli tomu, že neodoslali sťažnosť. Zhodou okolností sa to všetko udialo v čase, kedy odchádzal vtedajší šéf kriminálneho úradu a v tom čase čerpal dovolenku. Mohlo to zohrať rolu v tom, že sťažnosť nebola odoslaná. Chcem sa ale vyhnúť interpretácii, že riaditeľ KÚFS odišiel preto, lebo neodoslal sťažnosť. Tak to nebolo, tie dve veci sa veľmi náhodne stretli v tom istom čase. Mne to nezostáva nijako inak vyhodnotiť, len že vedenie KÚFS sa rozhodlo tú sťažnosť neposlať. Má na to plné právo, kompetenciu, nič tým neporušilo. Nenastalo procesno-právne pochybenie v žiadnej časti toho prípadu. Keby som mal voči komu, tak z pohľadu morálnej zodpovednosti by som zodpovednosť vyvodil. Ale nie je voči komu. Súčasné vedenie KÚFS tam nebolo, bývalé vedenie tam nie je.
Prijali ste vo vnútri finančnej správy nejaké opatrenia, aby sa podobný prípad v budúcnosti neopakoval?
Kriminálny úrad finančnej správy má kompletne nové vedenie, novú organizačnú štruktúru. Je to zefektívnené, má nové kontrolné mechanizmy, ktoré nám dnes zabezpečujú, že tento prípad by sa už nestal.
Finančná správa bývala v minulosti terčom kritiky pri nasadzovaní nových informačných systémov. Dôvodom bývali počiatočné problémy pri ich rozbehu, prípadne spôsob obstarávania týchto systémov...
Vieme, že história finančnej správy v oblasti elektronizácie, portálov, nového daňového systému je veľmi tŕnistá. Momentálne prebieha aj súdny proces s bývalým vedením finančnej správy.
V akom stave je elektronizácia vašej inštitúcie v súčasnosti?
Našim cieľom je dosiahnuť voči podnikateľom, ktorí si chcú plniť svoje daňové povinnosti, čo najjednoduchšiu komunikáciu. Aby mal podnikateľ s nami čo najmenej fyzického kontaktu, aby bol tento kontakt predovšetkým elektronický prostredníctvom portálu finančnej správy. Ten sme zaviedli k 1. januáru 2014 a je plne funkčný. Nestalo sa, že by sme mali problém a nestíhali spracovávať mesačné, kvartálne alebo ročné daňové priznania alebo iné dokumenty. Voči platiteľom DPH máme zavedenú jednosmernú elektronickú komunikáciu, od nich k nám, pracujeme aj na obojsmernej komunikácii, ktorú sme už zaviedli pri spotrebných daniach. Chceme dosiahnuť to, aby sme boli dostupní cez portál a na telefóne tak, aby si podnikateľ vybavil celú svoju agendu bez fyzického kontaktu.
Čo všetko ešte treba zmeniť, aby ste dosiahli tento cieľ?
Zatiaľ máme niekoľko bodov, ktoré nás oddeľujú od modernej európskej finančnej správy, aj keď sme v tom za posledné štyri roky urobili veľa. Neobvyklé pri fyzickom kontakte je napríklad to, že každý, aj malý podnikateľ má svojho správcu dane. Keď prídete do banky alebo poisťovne, vybavíte si, čo potrebujete, na ktorejkoľvek pobočke. Nemusíte chodiť do konkrétnej pobočky. To je určite oblasť, na ktorú sa chceme zamerať. Na pozadí si to vyžaduje strašne veľa centralizovaných procesov, elektronizácie, úkonov, ale verím, že k tomu dospejeme.
Na druhej strane však treba povedať, že v tejto oblasti chceme náš "trh" segmentovať. Veľké firmy by preto mali mať svojho správcu dane, ktorý by im pokryl tak daňovú, ako aj colnú agendu a bol by jediným kontaktom pre korporácie s finančnou správou. Chceme prebudovať úrad pre vybrané daňové subjekty na úrad pre vybrané hospodárske subjekty, čo si bude vyžadovať aj zmenu legislatívy. Chceme tam urobiť taký systém starostlivosti o zákazníka, ktorý je v komerčnej sfére bežný. Aby existoval jediný kontakt, ktorý vám obehá vo vnútri finančnej správy všetko, čo potrebujete. Tomu by sme sa radi venovali už v druhej polovici tohto roka.
Pre ostatné subjekty platí to, čo som povedal. Chceme, aby podnikateľ prišiel na ktorúkoľvek pobočku daňového úradu a vybavil si tam svoju agendu. Koľko nám to bude trvať nevieme, pretože procesov na pozadí je strašne veľa. Všetko z toho sa dá robiť relatívne paralelne, len to musíte robiť tak, aby to puzzle do seba zapadalo. V momente, keď to do seba nezapadne časovo a vecne, môže nastať kolaps finančnej správy, a to nikto z nás nechce.
Ide tu zjavne o dlhodobé projekty. Aké prvé opatrenia môžeme očakávať už v najbližšom období?
Krokov do najbližšieho obdobia je veľa. Už čoskoro spustíme elektronický dovoz, čím dokončíme elektronizáciu kľúčových procesov v colnej oblasti. Máme už elektronický vývoz, elektronický tranzit a teraz pribudne elektronický dovoz. To je pre nás dôležitý míľnik v colnej oblasti.
V daňovej oblasti budeme postupne smerovať k obojsmernej elektronickej komunikácii, pripravíme plán postupného nábehu jednotlivých daní do obojsmernej komunikácie. Začali sme spotrebnými daňami, kde už obojsmernú elektronickú komunikáciu máme. Tam je výrazne menší počet subjektov a náročnosť toho projektu má úplne iné rozmery. Overili sme si takto, čo znamená obojsmerná elektronická komunikácia pre FS, ale aj pre samotné subjekty a všetky tieto skúsenosti vieme využiť vo veľkej obojsmernej komunikácii.
Kopcov, ktoré máme vyliezť, je veľa. Čaká nás veľa elektronizácie v oblasti boja proti daňovým podvodom. Čaká nás pokračovanie projektu UNITAS. Transformácia finančnej správy určite neskončí počas nasledujúcich štyroch rokov, je to nekonečný proces, ktorý by mal smerovať k tomu, že podnikateľ bude rád komunikovať s finančnou správou. Ide o princíp cukor a bič. Podnikateľovi, ktorý si plní svoje daňové povinnosti a je u nás zapísaný s nízkym rizikovým profilom, chceme zlepšovať život. Naopak, podvodníkom s vysokým rizikovým profilom sa chceme venovať úplne iným spôsobom, tí by sa mali báť existovať. To je náš finálny cieľ.
O projekte UNITAS, teda zjednotení výberu daní, ciel a odvodov, sa hovorí už dlhé roky. V akom štádiu je v súčasnosti tento projekt a kedy bude reálne fungovať?
Z pohľadu prvej fázy, tzv. UNITAS 1 je benefitom určite to, že máme vytvorený jednotný portál pre daňovú a colnú časť finančnej správy, ktorý tvorí jednotnú bránu pre komunikáciu s podnikateľom. Dramaticky sme zlepšili kontakt s finančnou správou zavedením call centra, ktoré za prvý mesiac prevádzky spracovalo viac dopytov, ako predtým za celý rok. UNITAS 1 zabezpečil, že máme veľa synergií medzi daňovou a colnou časťou finančnej správy, ktoré využívame na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, ako je napríklad kontrola registračných pokladníc. Predtým sa jej colníci vôbec nevenovali, dnes sa jej venujú do veľkej miery práve oni. Má to veľký zmysel, že je tam tá uniforma. Tých benefitov, ktoré subjekty cítia z UNITAS 1, je relatívne veľa, ale určite nie sme na konci. Finálnym benefitom je obojsmerná elektronická komunikácia s finančnou správou, pre platiteľov aj neplatiteľov DPH. Teda do veľkej miery eliminácia fyzického kontaktu s finančnou správou.
Hovorili ste o prvej etape, ako bude tento projekt pokračovať v ďalšej fáze?
Ak hovoríme o UNITAS 2, charakter benefitov je ten istý, len ich chceme rozšíriť o sociálne a zdravotné poistenie. Chceme dosiahnuť, aby existovalo jedno komunikačné miesto pre správu daní aj pre správu sociálneho poistenia. Rozsah, časový rámec a obsah projektu UNITAS 2 momentálne prehodnocujeme a chceme ho uchopiť tak, aby sme v priebehu štyroch rokov priniesli nejaké zmysluplné benefity. Nechceme to urobiť tak, že si podnikateľ síce nájde údaje o sociálnom poistení na portáli finančnej správy, ale následne o tom musí komunikovať s dvoma inštitúciami. To nie je žiadny benefit. Prínos bude v tom, že bude všetko zjednotené do spoločnej komunikačnej platformy. Ide o dramatický projekt, pretože to, čo sme urobili vo finančnej správe, treba urobiť s agendou, ktorú má dnes na starosti úplne iná inštitúcia, Sociálna poisťovňa.
Pri tom je nevyhnutná komunikácia so Sociálnou poisťovňou, prebiehajú medzi vami nejaké rokovania na túto tému?
Prebiehajú tu pravidelné rokovania a zlaďovania. My sme v elektronizácii trochu ďalej ako Sociálna poisťovňa. Zlaďuje sa momentálne projektový plán. V súčasnosti sa rokuje hlavne o princípoch UNITAS 2, aby priniesol ten benefit, o ktorom hovorím. Sme v úvode definovania rozsahu a časového rámca pre nasledujúce štyri roky.
Pripravujete nejaké nové služby špeciálne pre malých podnikateľov, fyzické osoby?
Živnostníci a malé subjekty sú veľmi dôležitým segmentom, ktorý nedávame do úzadia voči veľkým firmám. Funkčné call centrum, live chat, portál, rýchla odozva je pre malé subjekty ešte dôležitejšia ako pre tie veľké. Malé subjekty typicky nemajú daňových poradcov, preto je aj metodická pomoc zo strany finančnej správy dôležitejšia ako v prípade tých veľkých. Nikdy sme nechceli a nebudeme nahrádzať daňových poradcov pre malé subjekty, ale kvalifikáciu a počet ľudí, ktorých máme v call centrách, prispôsobujeme ich potrebám. To, čo pre nich chystáme, je stále rýchlejšia odozva zo strany finančnej správy. Určite ich budeme motivovať k tomu, aby sa zaregistrovali na elektronickú komunikáciu s finančnou správou, pretože im to uľahčí život. Dnes tú povinnosť nemajú, povinnosť elektronicky komunikovať majú len platcovia DPH, nimi živnostníci typicky nie sú. Budeme realizovať motivačné komunikačné kampane na to, aby sme čo najväčšiu časť podnikateľskej verejnosti zapojili do elektronickej komunikácie s nami a tam im budeme poskytovať rýchly servis a rýchlu odozvu. Bez elektronickej komunikácie to nejde.
