Vyplýva to z výpočtov, ktoré v noci na utorok zverejnila agentúra AP. Clintonová, bývalá ministerka zahraničných vecí, senátorka za štát New York a niekdajšia prvá dáma, získala podľa AP v pondelok podporu 2383 delegátov nominačného zjazdu demokratov potrebných na to, aby sa stala prezidentskou kandidátkou a zároveň prvou ženou, ktorú na túto funkciu nominuje niektorá z dvoch tradičných politických strán v USA.
Okrem 1812 tzv. viazaných delegátov, ktorých Clintonová získala na základe výsledkov v primárkach a volebných zhromaždeniach (caucus), má tiež podporu 571 zo 714 tzv. superdelegátov, ktorí môžu svoj postoj do júlového nominačného zjazdu vo Filadelfii ešte zmeniť. Všetkých 571 však agentúre AP potvrdilo, že podporia Clintonovú. Agentúra zároveň pripomenula, že tento úspech dosiahla takmer osem rokov po tom, čo ju v jej prvom súboji o Biely dom porazil Barack Obama.
Jej konkurentom stále zostáva senátor za štát Vermont Bernie Sanders, ale v dnešných šiestich primárkach už nemá šancu Clintonovú ohroziť. Bol jej však zdatným súperom a hoci vyhral 21 primárok a volebných zhromaždení, získal o viac ako tri milióny hlasov menej ako Clintonová a na svojej strane má celkom iba 1569 delegátov. V reakcii na správy o získaní dostatočného počtu hlasov Clintonovou Sandersov hovorca Michael Briggs kritizoval médiá, že započítaním superdelegátov sa "ponáhľajú" s vynášaním hodnotení. "(Clintonová) závisí od superdelegátov, ktorí nebudú hlasovať do 25. júla a môžu zmeniť svoj názor," uviedol Briggs. "Našou úlohou odteraz až do zjazdu je presvedčiť týchto superdelegátov, že Bernie je oveľa silnejší protikandidát Donalda Trumpa," dodal.
Očakáva sa, že Clintonová bude čeliť podnikateľovi Donaldovi Trumpovi, ktorý si potrebný počet delegátov nominačného zjazdu Republikánskej strany zabezpečil už 26. mája. Do boja o Biely dom zasiahne ako kandidát Libertariánskej strany aj bývalý guvernér Nového Mexika Gary Johnson a predpokladá sa, že kandidátkou Strany zelených bude Jill Steinová.
