Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý chce v utorok EK oficiálne predstaviť v Štrasburgu a má ho k dispozícii agentúra DPA. V dokumente sa hovorí o "pozitívnych i negatívnych stimuloch". Tie prvé môžu očakávať krajiny, ktoré migrantov nenechajú pokračovať v ceste alebo ich vezmú späť. Podľa EK si ešte nie vo všetkých partnerských krajinách uvedomili, "že otázky migrácie sú teraz vysoko na zozname priorít vonkajších vzťahov EÚ". Napriek prebiehajúcim diskusiám nedošlo k výraznejšiemu posilneniu spolupráce s tretími krajinami, najmä čo sa týka repatriácie migrantov z Európy.
Riešenie vidí EK v "migračných partnerstvách" predovšetkým s africkými krajinami. V návrhu sa spomínajú Jordánsko, Libanon, Tunisko, Nigéria, Senegal, Mali, Niger, Etiópia a Líbya. Týmto štátom chce Brusel poskytnúť aj viac finančných prostriedkov. Eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos v rozhovore pre nemecké noviny Die Welt povedal, že z existujúcich fondov by sa mohlo do roku 2020 uvoľniť zhruba osem miliárd eur.
Na jeseň chce EK predložiť investičný plán boja proti príčinám migračnej krízy. Prostredníctvom súkromných a verejných investícií by sa mohlo získať až 31 miliárd eur. Ak sa pridajú členské štáty a ďalší partneri, mohli by investície podľa Avramopulosa dosiahnuť až 62 miliárd eur. Ako model spolupráce má podľa Európskej komisie slúžiť Turecko. Nový plán však nemá byť jeho kópiou, ale pôjde o opatrenia prispôsobené na mieru pre každú krajinu, uviedol eurokomisár. Brusel napríklad chystá reformu smernice EÚ o tzv. modrej karte, ktorá umožňuje prijatie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.