Považuje ich za nespravodlivé a vykonštruované, rovnako ako tvrdenia o tunelovaní majetku obce. "Nikdy som nezobral úplatok, ani pre seba, ani pre nikoho iného," uviedol dnes na tlačovej konferencii exstarosta prímestskej obce Marianka. Údajné úplatky označil za dobrovoľné a nevynucované dary od obyvateľov na rozvoj a zveľadenie obce hodnej 21. storočia.
Bývalý starosta zároveň vymenoval skutočnosti, ktoré ho viedli k preberaniu darov od občanov Marianky. Obec totiž v stave spred niekoľkých rokov označil za zánikovú, ktorej sa veľmi pozornosť nevenovala. Prvý vodovod vybudovali až v roku 1991, chýbajúcu kanalizáciu sa obci podarilo dobudovať až minulý rok. Nesplnené zostávali podľa exstarostu aj viaceré sľuby developerov, ktorí sa na začiatku výstavby zasadzovali o vybudovanie infraštruktúry, kanalizácie či revitalizáciu obce. Neposledným faktom bola tiež značne obmedzená možnosť čerpania eurofondov, aj keď priznal, že za jeho pôsobenia vo funkcii starostu sa obci podarilo z týchto finančných dotácií získať viac ako 1,5 milióna eur.
Rozvoj obce všetkými možnými legálnymi spôsobmi považuje starosta za svoju morálnu povinnosť. Podľa jeho slov sa boria s podobnými problémami aj mnohí starostovia bratislavských mestských častí či iných obcí v Bratislavskom kraji. Sú si síce vedomí, že sa pohybujú po veľmi tenkom ľade, ale mnohokrát im iné neostáva. Na margo nového zákona o miestnom poplatku, ktorý by mal byť účinný od novembra tohto roka, skonštatoval, že ho síce víta, ale obci by skôr pomohol, keby začal platiť pred desiatimi rokmi, kedy by mal väčší význam a viac by samospráve pomohol.
V súvislosti s darmi od občanov poukazuje mariansky exstarosta na to, čo sa za peniaze od občanov s finančnou pomocou štátu a rozpočtu obce podarilo vybudovať. Spomenul napríklad dva kilometre nových chodníkov, komplexné rekonštrukcie 15 ciest, vybudovanie troch nových detských ihrísk a fit parku pre športovcov, nové verejné osvetlenie, či nový spoločenský dom so sálou a knižnicou. Do budúcnosti boli podľa neho pripravené ďalšie projekty, ako napríklad dostavanie troch nových ulíc, rozšírenie kapacity materskej školy či obnova Marianskeho údolia.
Finančné dary od občanov boli podľa neho riešené transparentne cez darovacie zmluvy, ktoré boli bezodkladne uverejňované aj na webovej stránke obce. Všetky poskytované dary putovali na účet obce alebo do pokladnice, ale vždy riadne zaúčtované a použité výhradne vo verejnom záujme. "Motívom prijímania darov bolo len jediné, snaha čo najskôr a čo najefektívnejšie zabezpečiť rozvoj obce a zabezpečiť kvalitný a plnohodnotný život jej obyvateľov," zdôraznil bývalý starosta. K žiadnemu porušovaniu zákona či právomocí podľa neho nedochádzalo, čo mali preukázať aj kontroly a audity.
Rovnako v poriadku bolo podľa jeho slov aj fakturovanie právnych služieb zo strany advokátskej kancelárie, čo mala potvrdiť aj Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory. Kancelária, kde je exstarosta spoločníkom, poskytuje právne služby obci a zastupovala ju v mnohých súdnych sporoch. V majetkových sporoch mala 100-percentnú úspešnosť a pre obec vysúdila nehnuteľný majetok v hodnote takmer dva milióny eur. V súvislosti s advokátskou kanceláriu zároveň uvádza aj finančnú pomoc pre obec, a to znížením odmeny za právne služby. Ide o sumu viac ako 134.764 eur. Rozhodcovský súd však rozhodol, že zmluva na takúto pomoc je neplatná a obec je povinná doplatiť ju kancelárii. Tá ju chce následne venovať na dobročinné účely, bližšie ich zatiaľ nešpecifikovala.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala Radovana J. na obecnom úrade 9. novembra minulého roka. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu prijímania úplatku, lebo mal vyžadovať dary pre obec od obyvateľov, ktorí sa rozhodli stavať. Obvineniu čelí celkovo pre tri skutky. Exstarostovi v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na päť až 12 rokov. Stíhaný je na slobode. Podľa informácií TASR vyšetrovanie stále nie je ukončené.
