Jedným z nich je aj nadšenec Rastislav Pravda (30), ktorý pozná každé miesto, kde sa dá ešte kúsok vzácneho kovu vyťažiť a doma si aj viacero takýchto kúskov opatruje. Vraví však, že zbohatnúť sa na tom nedá.
Prvé písomné zmienky o ťažbe zlata vo Chvojnici nie sú, v susednej obci sa však začalo ťažiť už okolo roku 1300. „Následne ťažba pokračovala k nám až kým nenarazili na zlaté žily, ktoré začali dolovať z kopcov. Zlata tu bolo dosť. Bolo to väčšinou 10 gramov na tonu, ale niekde sa nachádzalo aj kilo na tonu. Sem-tam sa dajú nájsť väčšie žilky zlata ešte aj dnes,“ hovorí Rastislav Pravda (30), ktorý ako jeden z mála pozná vstupy do zlatých baní.
Tie sa totiž nachádzajú v mimoriadne neprístupnom teréne a navyše ich Nemci pri odchode z obce vyhodili do vzduchu, aby ľuďom znemožnili ich nájsť. „Kamene lietali podľa starých ľudí, ktorí si to ešte pamätali až na druhú stranu kopca. Odstrelili to z nejakého neznámeho dôvodu, zrejme tam niečo ukryli, či už zlato, cennosti, alebo tam niekoho pochovali, to už je ťažko povedať,“ pokračuje. Jedna štôlňa bola podľa pamätníkov taká široká, že ňou dokázal údajne prejsť aj dvojzáprah s koňom. „Tiahla sa cez celú horu až do Tužiny čo je asi päť kilometrov. Odvtedy ako to Nemci odstrelili sa dnu už nik nedostal. Stále sa tu ale dajú nájsť kúsky zlata,“ hovorí Rastislav, podľa ktorého slov ľudia vzácny kov naďalej nachádzajú aj v potoku. „Je to zlato zo Zlatej bane, ktoré sem bolo priplavené vodou,“ vysvetľuje.
Starosta Branislav Dobrotka (34) si na úrade uchováva mapu, kde sú vyznačené miesta ťažby zlata. „V čase ťažby drahých kovov sme tu mali viac ako tisíc obyvateľov. Po druhej svetovej vojne keď odchádzali Nemci sa veľa domov zbúralo a pobrali všetko preč. Zostalo nám tu len 250 obyvateľov. Nemci vyhodili do vzduchu aj štôlne, aby znemožnili prístup do baní. Traduje sa, že tu veľa vecí nechali pozakopávaných v horách a po obci,“ dodal.
