Andrej Kiska (53) porazil v druhom kole prezidentských volieb premiéra Roberta Fica (51) a mnohí ľudia, vrátane odborníkov od neho očakávali nový vietor v slovenskej politike. Kiska sľuboval najmä aktivitu v politických veciach či podporu ľuďom v núdzi. Ako sa na dva roky jeho úradovania pozerajú odborníci?
Poďme zmeniť Slovensko. S týmto heslom odštartoval Popradčan Andrej Kiska svoju prezidentskú kampaň v roku 2013. Ľudia mu napokon dali dôveru a 15. júna 2014 bol oficiálne uvedený do prezidentského kresla. Už počas kampane dokázal Kiska vyvolať emócie aj rozpory v spoločnosti. Prístup k samostatnosti Kosova či aktívna podpora ukrajinskej vlády vyvolali množstvo rozdielnych emócií. „Je vnímaný ako človek, ktorý v určitých otázkach rozdeľuje,“ hovorí politický analytik Eduard Chmelár.
Prezident vstúpil do úradu aktívne, keď len mesiac po inaugurácii odmietol vymenovať niektorých sudcov Ústavného súdu SR. „Odbornosť kandidátov nie je dostatočná na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu,“ povedal vtedy Kiska. Politológ Ján Baránek hovorí, že nevymenovanie sudcov bolo pozitívom, ale chýba mu prezidentova dynamika. „Neviem, či má na viac, ale čakal som od neho viac,“ hovorí Baránek. Okrem iného sa Kiska za dva roky neodmysliteľne zapísal aj tým, že na obvykle štvordňový víkend do Popradu lieta lietadlom. Verejnosť veľmi nepozná ani jeho súčasnú manželku Martinu, ktorá ostala s deťmi na východe republiky. Jej povinnosti prvej dámy tak často nahrádza Kiskova dcéra Natália či manželka ministra Miroslava Lajčáka Jarmila.
Zdravá protiváha vláde
„Z pohľadu toho, čo mu právomoci umožňujú, svoju úlohu splnil,“ hodnotí Kiskove dva roky v prezidentskom kresle politológ Tomáš Koziak. Vyzdvihuje hlavne kritický
prístup pri podpisovaní zákonov, jeho nadstraníckosť či aktívne vystupovanie vo veciach týkajúcich sa zdravotníctva. Eduard Chmelár si však na druhej strane myslí, že sa vo funkcii občas „nudí“ vzhľadom na nedostatočné právomoci.
Boj proti korupcii
Ján Baránek hovorí, že prezident nevyužíva všetky dostupné prostriedky na boj s korupciou. „Mne by sa vrylo do pamäti, ak by vystúpil so zásadným prejavom a vyzval by na boj proti korupcii. Niečo podobné ako prezident Kováč,“ vysvetľuje.
Podľa jeho názoru totiž nevyužíva naplno všetky písané ani nepísané kompetencie,
ani čo sa týka korupcie. „Mal by byť schopný nastoľovať témy do politického diskurzu, no nerobí to alebo to nevie robiť,“ tvrdí Chmelár.
Zmeny v súdnictve
V poslednom čase prišlo o miesta mnoho sudcov starších ako 65 rokov, čo je najmä
prezidentova zásluha. Podľa Jána Baránka sa však takýto počin len veľmi ťažko bude dlhodobo pamätať. „Sú to dva slabé roky, ja som od neho očakával viac vzhľadom na to, čo hovoril pred voľbami tvrdí.
Podpora exportu
Ekonomika je jednou z oblastí, v ktorých má prezident minimálne právomoci. Napriek tomu Kiska pred voľbami sľuboval posilnenie exportu. Ten síce narástol, no len ťažko sa dá odhadnúť, do akej miery je to jeho zásluhou. Aktívnejší je v rámci zahraničnej politiky, čo však Chmelár nepovažuje za šťastné. „Po summite NATO vo
Walese nehovoril Fico, ale on, hoci výkonnú moc má premiér,“ vysvetľuje
s tým, že toto nie sú hlavné úlohy hlavy štátu.
Zmiernenie sporov medzi politikmi
V tomto prípade Kiska zatiaľ ako tmel veľmi nefunguje. Politické vášne neprijatím Kotlebu po marcových voľbách. ,„Bolo to zaujatie jeho občianskeho postoja, z pozície jeho funkcie, Kiska bol zvolený v priamych voľbách je to jeho právo," hodnotí jeho rozhodnutie Koziak. Na druhej strane si však Baránek myslí, že tým Kotlebovi pridal body. "Keby sa s ním stretol mohol prezentovať svoj nesúhlas, a takto neurobil nič,"hovorí.