Mladý bankár kontroloval účty Roberta Kaliňáka a zistil, že obchoduje s firmami Ladislava Bašternáka.
Vy ste vedeli, že Kaliňák je klientom banky?
Nie.
A čo ste našli na účtoch, potvrdilo vaše podozrenie?
Áno.
Nahlásili ste teda podozrivú transakciu?
Hneď nie. Bál som sa, keď som videl, čo som zistil. Keď som videl, o akých ľudí ide, tak som sa zľakol a dlho som uvažoval, či to spraviť.
Čoho ste sa báli?
Veď sa pozrite, aké sú to osoby. Jednoducho som sa bál o seba a svojich blízkych, čo sa stane, keď to nahlásim. Medzitým ma však zobrala polícia. Ale tento utorok som prišiel do Tatra banky a stále ako zamestnanec som chcel oficiálne nahlásiť podozrivú transakciu, ale banka to odmietla prijať.
Kedy ste pozerali na účty?
Prvého júna.
Posunuli ste informácie niekomu ďalej?
Nie. Nikomu som nič nedal a neposunul.
Ako sa potom informácie dostali do médií?
Jediný, kto tu vynášal informácie, bola polícia a pán Kaliňák na tlačovke.
Vo výpovedi pred políciou ste povedali, že ste to posunuli. Tak ako?
Neviem, o akej výpovedi hovoríte, lebo ja som tú svoju nikdy nevidel.
Ale veď ste ju podpísali.
To, čo mi ukazujete, nevyzerá ako moja výpoveď. Navyše celá moja výpoveď sa vtedy odohrala pod enormným psychickým tlakom.
Ako to prebiehalo?
V piatok popoludní prišli za mnou do banky traja policajti. Išiel som za nimi do zasadačky, kde už sedeli s riaditeľom pobočky. Tam mi okamžite zobrali mobilné telefóny a oznámili mi, že si mám zobrať všetky veci a pôjdem s nimi.
A aký dôvod uviedli?
Vtedy žiaden.
To len prišli – Dobrý deň, pôjdete s nami!?
Tak nejako. S tým, že majú moje predvolanie.
Ale vy ste vedeli, prečo prišli, však?
Bude to znieť čudne, ale v tom šoku som to naozaj netušil.
Prečo ste si nezavolali právnika?
Jednak som nemal ako, zobrali mi telefóny, a potom na mňa tlačili, že ak si ho zavolám, tak skončím v cele do pondelka a určite tam vyfasujem nejakého feťáka alebo opilca a budem spať na kameňoch. Keď však právnika nezavolám, tak mi tvrdili, že to bude údajne rýchlejšie. Predstava basy a ako to opisovali, ma vyslovene vydesila. Najprv som spravil prvú výpoveď, ale tá ich asi neuspokojila. Následne na mňa začali psychicky pôsobiť a začali sa tváriť ako kamaráti, ktorí mi chcú pomôcť.
Koľko ste tam boli?
Ani neviem presne, ale určite viac ako 12 hodín. Potom okolo tretej nadránom sme išli na domovú prehliadku, čo mali povolené sudcom. Čo mi však príde zvláštne je, že banka dala v piatok ráno o ôsmej trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a krátko poobede prišli po mňa so všetkými povoleniami.
Celý čas ste nikomu nemohli zavolať?
Okolo šiestej večer som volal priateľke, lebo jej číslo som vedel naspamäť. Ale oni vytočili číslo, zistili, či to niekto dvihol, a odovzdali mi slúchadlo s tým, že nesmiem hovoriť žiadne podrobnosti.
A ona?
Spojila sa potom s ostatnými a dala vedieť, že som zadržaný.
Polícia konštatovala, že v aute našli kópie účtov.
Neviem, čo polícia našla v aute.
Čo na to všetko hovorí vaša mama?
Bojí sa. Asi najviac zo všetkých.
