Ide o ďalší prípad svojho druhu v tejto krajine, kde narastá bezprávie i chudoba obyvateľstva. Zničenie hrobu na cintoríne v Caracase nahlásila úradom v stredu Gallegosova vnučka. Uviedla, že znesvätením hrobky bola "ukradnutá aj časť venezuelských dejín". Podľa agentúry AP zatiaľ nie je jasné, či páchatelia manipulovali aj s telesnými pozostatkami Gallegosa a jeho manželky, ktorá bola pochovaná po jeho boku.
Znesväcovanie hrobov, z ktorých sa kradne mramorový obklad i kosti pre obrady náboženstva santería, je vo Venezuele problémom už dávno. Podobné trestné činy sa však stávajú v poslednom čase čoraz častejšie, a to v dôsledku toho, že situácia v krajine sa začína vymykať vláde spod kontroly.
Synkretické náboženstvo santería je zmesou katolicizmu a kultov západoafrického etnika Yoruba. Podľa španielskeho denníka ABC sú jeho vyznávačmi aj ľudia vo vláde prezidenta Nicolása Madura. Náboženstvu sa dobre darilo i za vlády Madurovho predchodcu Huga Cháveza. Vtedajšia vláda ho totiž vnímala ako obohatenie venezuelskej kultúry. Nemenované zdroje pre ABC pripustili, že znesvätenie a zničenie Gallegosovho hrobu má za cieľ odviesť pozornosť venezuelskej verejnosti od pretrvávajúcej ekonomickej krízy a od snahy opozície a veľkej časti voličov dosiahnuť vypísanie referenda o Madurovom odvolaní z funkcie.
Gallegos je autorom najznámejšieho venezuelského románu Doňa Bárbara. V roku 1947 vyhral prvé demokratické prezidentské voľby, ale o deväť mesiacov neskôr bol zosadený prevratom. Potom ušiel na Kubu a neskôr do Mexika. Do Venezuely sa mohol vrátiť až v roku 1958. O dva roky neskôr sa stal prvým prezidentom Medziamerickej komisie pre ľudské práva.
