Marošová o živote s Mellom na Belize: Z čoho vlastne žijú?!

Spolu s Karolom Mellom (45) odišla v roku 2011 do stredoamerického štátu Belize, kde hľadaný Slovák našiel útočisko. Spolu tam vychovávajú dvoch synov a z občasných správ, ktoré preniknú na verejnosť, sa zdá, že sa im nežije zle. O tom, aké to je a či stále verí Mellovi prehovorila Marošová exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa. Rozhovor sme s ňou robili cez e-mail.

Predtým ako ste v roku 2011 odišli s manželom Karolom Mellom do Strednej Ameriky, patrili ste na Slovensku k  nadaným a  vychyteným herečkám. Hrali ste v SND, seriáloch či muzikáloch. Necnie sa vám za herectvom?

V Belize som skoro päť rokov a áno, občas sa mi cnie za herectvom. A cnie sa mi aj za kamarátmi, kolegami a rodinou. Menovať ich nebudem, lebo je ich veľa a na nikoho nechcem zabudnúť.

Hovorí sa, že ste si v Belize otvorili salón krásy, ale venujete sa aj modelingu, či organizovaniu rôznych akcií. Potrebujete sa realizovať alebo si privyrobiť?

Salón krásy nepatrí mne. Otvorili ho moji priatelia a  poprosili ma, či by som bola ochotná im robiť reklamu formou fotiek a  takisto im pomôcť získať meno tým, že ich odporučím na akciách, na ktorých sa podieľam. Práca, ktorej sa venujem nie je o zárobku, ale o  potrebe sa realizovať. S tým modelingom je to trochu inak. Nie som modelka, nemám na to predpoklady. Pred štyrmi rokmi ma oslovili, či by som bola ochotná pomôcť s  choreografi ou na medzinárodnú súťaž krásy pod názvom Miss Costamaya. Je to súťaž medzi ôsmimi krajinami (Guatemala, Mexiko, Honduras, Salvádor, Panama, Kostarica, Belize, Nikaragua), ktorá sa koná každý rok v auguste. Odvtedy kaž- dý rok pripravujem dievčatá, ktoré prídu týždeň pred súťažou, a  trávim s  nimi v podstate celý deň prípravami, choreografi ou, učím ich ako, sa najlepšie odprezentovať a samozrejme ich pripravujem na neočakávané situácie, aby ich zvládali s chladnou hlavou.

Tvrdíte, že nie ste modelka, Slovensko však obleteli fotky ako ste predvádzali na móle.

Minulý rok sem prišli predstaviť svoje modely traja mexickí dizajnéri a ich požiadavka bola, že všetky dievčatá a chlapci, ktorí budú predvádzať ich modely, musia prejsť mojím kurzom. Nakoniec to dopadlo tak, že som predvádzala aj ja, ale iba preto, že som zapadla do kontextu dizajnéra, ktorý robil svoje modely ako poctu Madonne. A  v  podstate som mu medzi všetkými tmavovlasými modelmi a modelkami svietila, tak si ma vybral práve do roly speváčky Madonny. Okrem toho som si ešte v Európe urobila medzinárodný kurz trénerky aerobiku, kickboxu, pilatesu a  jogy. S  dominikánskym trénerom kurz latino a reggae dance, takže sa venujem tiež tomu.

Uživí vás to alebo máte hlavné príjmy z niečoho iného?

Prepáčte, ale vzhľadom na situáciu, v  ktorej žijeme a  po ustavičných útokoch a nezmyselnom pátraní po tom, aký máme biznis v Belize alebo hocikde inde, sa k tejto k otázke nebudem vyjadrovať. Nikoho neokrádam, nikomu neubližujem a  už vôbec nie je pravda, že by sme teraz alebo v minulosti dostávali peniaze od slovenskej vlády a od všelijakých pánov „Dragov“, ako sa to písalo.

Pomáha vám pri vašich aktivitách v  Belize aj to, že ste pre miestnych zaujímavý typ - blondínka s  modrými očami? Chcú sa miestne ženy na vás podobať?

Keď priatelia otvárali salón krásy, oslovili ma kvôli pomoci určite aj preto, že som na ich pomery trochu iná. Nemyslím, že by sa miestne ženy chceli na mňa podobať, skôr si myslím, že som ich inšpirovala v  tehotenstve a hneď po ňom. Po celý čas som sa venovala športu, joge, posilňovni a  tak isto krátko po pôrode som už bola opäť aktívna a  fit. Takže si chodili po rady, ako byť opäť vo forme, čo a ako môžu v  tehotenstve a po ňom robiť. U  nich je skôr pravidlo, že tehotná žena nemá cvičiť vôbec a  ani štyri až osem mesiacov po pôrode. Môj doktor skoro odpadol, keď som týždeň po cisárskom reze prišla na prehliadku s topánkami na podpätkoch a povedala mu, že už pomaličky cvičím.

 

Asi sa za vami muži v Karibiku často otáčajú, však?

Áno otáčajú, ale tak, ako by sa u  nás na Slovensku otáčali za krásnou ženou tmavej pleti. Tu v Belize, sa samozrejme, otočia za blondínkou alebo lepšie povedané bielou ženou.

Zapadli ste rýchlo do komunity? Ako vás prijali miestni?

Myslím, že som zapadla úplne bez problémov. Som otvorený človek, porozprávam sa s každým. Začiatok bol trochu ťažší pre jazykú bariéru. Síce som sa predtým učila angličtinu v škole, ale je predsa iné, keď musíte komunikovať každý deň. Ale to bolo len na začiatku. Angličtinu už ovládam perfektne, po španielsky rozumiem skoro všetko, a keď chcem odpovedať, vykokcem sa tiež. Priateľov mám, samozrejme, za tie roky veľa. Či už lokálnych, ale i Američanov, Kanaďanov, Poliakov. Mentalita je síce úplne iná, všetko tu trvá veľmi dlho a niekedy to vyzerá tak, že každý vie a chce robiť všetko, ale dá sa na to zvyknúť.

Doma ste zanechali rodinu aj sľubnú kariéru. Viete si predstaviť, že by ste sa niekedy vrátili na Slovensko?

Ťažko povedať, či si to viem predstaviť. Chlapci tu majú domov, kamarátov, školu. Keby prišla atraktívna ponuka, záležalo by na tom, aká a  na aký dlhý čas. 

Vaši aj rodičia Karola Mella žijú v Prievidzi. Neplánujete ich prísť navštíviť? Mali už možnosť vidieť svojich vnukov Ivana Olega (10) a Marca Rada (4)?

Toto leto sa domov nechystám. Moji aj Karolovi rodičia tu už boli a z vnukov sa veľmi tešili.

Mladšieho syna Marca ste priviedli na svet v Belize. Líšil sa nejako tamojší pôrod od toho prvého na Slovensku?

Obidve deti som priviedla na svet cisárskym rezom. Na Slovensku som rodila na Kramároch s  fantastickým doktorom, pánom Jánom Štenclom a  už nebohým Duškom Mašurom a nemôžem sa na nič sťažovať. Tu to bolo trochu kamikadze, pretože po cisárskom reze žena musí opustiť nemocnicu po dvoch dňoch a toho som sa trochu obávala. Nakoniec som však bola fi t rýchlejšie ako u nás doma. Starostlivosť bola fantastická.  

Ako vychovávate vašich synov?

Starší Ivan chodí do súkromnej školy s  americkým systémom výučby, ale nie preto, že by som ho chcela odlišovať, ale preto, že v  tejto škole na rozdiel od lokálnych učia viac o Európe a deti majú väčší rozhľad. Takže, ak by sa chcel vrátiť do Európy, vie, kam ide. Ivan je fantastický chlapec a patrí medzi najlepších študentov. Tento rok opäť skončil ako áčkový študent, a  dokonca ho pre vynikajúce výsledky posunuli o ročník vyššie. Ovláda perfektne angličtinu, už štvrtý rok dostal diplom pre najlepšieho žiaka v španielčine, no a, samozrejme kreolčinou hovorí tiež. Obidvaja chlapci milujú plávanie, karate, futbal, motorky a  ako všetky deti videohry. Ale od tých sa ich snažím držať čo najďalej. Mladší Marco nastupuje do škôlky v septembri, tak uvidíme, ako sa bude dariť jemu. Myslím, že trochu zdedil gény po mne. Je to neskutočný malý šašo a herec.

Vedia vaši synovia aj po slovensky?

Samozrejme, chlapci ovládajú slovenčinu perfektne. Doma hovoríme iba po slovensky a medzi priateľmi tiež. Občas, aby sa ľudia, ktorí nám nerozumejú necítili hlúpo, začneme komunikovať po anglicky.

Nedávno ste si dali vytetovať iniciály mien potomkov na zápästie ruky. Má to pre vás nejakú symboliku?

To tetovanie symbolizuje tlkot srdca a ako sa občas hovorí, ak chcete muža na celý život, musíte si ho porodiť. Takže týchto dvoch mám istých.

Karol Mello bol obvinený z viacerých závažných zločinov. Aký je to pocit, byť ženou po jeho boku? Všetkého sa vzdať a odísť s ním do zahraničia?

Ťažko hovoriť o pocite... Bolo to prirodzené rozhodnutie ženy, ktorá miluje svojho muža. Ako sa hovorí, v dobrom aj v zlom... A  okrem toho som absolútne verila a stále verím, že nič z  toho, z  čoho ho obviňujú, neurobil. Moje presvedčenie sa potvrdilo v prípade Petra Čongrádyho, kde sa preukázalo, že zločin vykonali úplne iní ľudia ako tí, čo boli obvinení. Potom nasledovalo odsúdenie „dôveryhodného“ svedka a  nedávne vyhlásenie toho istého „dôveryhodného“ svedka, ktorý sa priznal, že krivo svedčil vo všetkých prípadoch, v ktorých je Karol obvinený, a bol jediným svedkom, ktorý ho usvedčoval. Keď nevyšlo jedno, teraz si opäť na- šli nového „super dôveryhodného“ svedka, odsúdeného na doživotie, ktorý si kráti čas písaním nezmyselných knižiek s ešte nezmyselnejšími historkami. A  do svojich zverstiev si dosádza, koho mu ukážu.

Tým svedkom myslíte mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka?

Ak ma pamäť neklame, nie je u  nás veľa svedkov odsúdených na doživotie, ktorí vydávajú knižky, skúšajú si očistiť svoje čierne svedomie a dostať sa na slobodu tým, že sa síce priznajú a ukážu miesta svojich zverstiev, ale, samozrejme, v tom nechcú zostať sami. Takže si dosadia toho, kto im leží v žalúdku alebo koho im nakážu.

Stále svojmu mužovi veríte? Neoľutovali ste svoje rozhodnutie?

Áno, verím, nemám dôvod neveriť. Nikto a  nič dôveryhodné ma nepresvedčilo, aby som zmenila názor. A nie, neľutujem.

Nedávno sa hovorilo, že ste sa s Mellom rozišli. Vy ste to popreli, ako to teda je?

K tejto otázke som sa vyjadrila a nemienim to ďalej rozvíjať.

Napriek tomu, čo tvrdíte vy, váš manžel nemá na Slovensku dobrý imidž. Ako sa vám žije s  nálepkou mafiánovej ženy?

Samozrejme, to, čo tvrdím ja, nie je podstatné. Podstatné sú fakty a  dôkazy, ktoré ukazujú v jeho prospech a  iba taľafatky a  klamstvá vykonštruovaných svedkov ukazujú opak. Imidž, ktorý má, mu bol vytvorený umelo ľuďmi, ktorým neskutočne záležalo a záleží na tom, aby bol odsúdený. To, že bez dôkazov, to už nikoho nezaujíma. Ja žijem s nálepkou ženy, ktorá sa stará o svoje deti, ako najlepšie vie, snaží sa byť úprimná, poctivá a žije si svoj život podľa svojho najlepšieho vedomia a  svedomia. Ostatné ma nezaujíma.

Kauza Mello

• Obvinený je z viacerých závažných zločinov vrátane účasti na vražde ženy a 10-ročného Riška v Moste pri Bratislave z decembra 2004.
• Od r. 2006 bol na úteku, zadržali ho v r. 2010 v Poľsku, kde žil spolu s Marošovou aj synom
• Po vydaní na Slovensko ho bratislavský krajský súd v r. 2011 pustil na slobodu pre procesné chyby.
• Odvtedy je na úteku. Spolu s rodinou našli útočisko v Belize, ktoré nemá so Slovenskom uzavretú zmluvu o vydávaní osôb na trestné stíhanie.