Príbeh, aký nemá u nás obdobu, sa odohral pred 25 rokmi. Začal, keď bol vtedy 28-ročný Jano v Bratislave kvôli chorej matke. Na stretnutí so známym vypili tucet vodiek a takmer rovnaký počet pív. Na železničnej stanici si pri čakaní na vlak domov na stanici zdriemol. "V spánku ma niekto okradol o peniaze. Ľudia si to všimli a zavolali policajtov. Pýtali odo mňa občianku a tú som, nanešťastie pri sebe nemal. Jeden z policajtov ma udrel a ja som mu to vrátil. Na policajnom oddelení, kam ma odviedli, som vykrikoval, že keď sa z basy dostanem, tak všetkých komunistov pozabíjam," rozprával Jano reportérovi Nového Času.
Keď sa Jano dozvedel, že mu hrozí väzba a nepodmienečný trest, išiel za policajtom a (aj s vypitými pohárikmi) muža zákona presvedčil, aby na súde vypovedal, že sa nikomu nevyhrážal. Policajt najskôr slovo dodržal, ale keď sudca na neho zreval, prečo teraz tvrdí niečo iné ako na začiatku a či chce ísť do basy za krivé svedectvo, priznal pravdu. A tak Janovi hrozilo vzatie do vyšetrovacej väzby pre ovplyvňovanie svedka.
Útek do Sovietskeho zväzu
Jano, ktorý dovtedy nebol trestaný, si v cestovnej kancelárii kúpil zájazd do zahraničia. Zbalil si montérky, zopár rubľov a ušiel do vtedajšieho Sovietskeho zväzu a stal sa nezvyčajným emigrantom!
Dovtedy komunistami ovládanej krajiny Jano ušiel, pretože tam v dedine približne tisíc kilometrov na východ od Moskvy poznal predsedu kolchozu, podobného socialistického poľnohospodárskeho podniku ako naše roľnícke družstvo. Slováčisko, ktorého pred časom poslali do Ruska spojazdniť a opraviť sušičku na chmel, sa prihlásil na brigádu. Zatelefonoval domov na Slovensko a advokátovi povedal, že sa vráti, len ak ho nezatvoria. Po viac ako dvojmesačnej emigrácii sa Jano vrátil na Slovensko.
Ako to všetko dopadlo? Za útok na verejného činiteľa dostal Jano trest 12 mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky. V zamestnaní, pretože bol spoľahlivý zamestnanec, mu dali na tie dva mesiace v emigrácii neplatené voľno.
