V celej Británii sa vyslovilo za tzv. brexit 17 410 742 voličov, možnosť zotrvania v EÚ získala 16 141 241 hlasov. Z uvedených čísel vychádza pomer 51,9 k 48,1 percenta. Spojené kráľovstvo opustí EÚ po 43 rokoch. Stane sa prvou krajinou, ktorá z únie odíde.
Britského referenda sa zúčastnilo spolu 72,2 percenta voličov.
Kanada bude aj naďalej budovať svoje politické a hospodárske vzťahy ako s Britániou, tak aj s Európskou úniou. Uviedol to v piatok kanadský premiér Justin Trudeau, citovala ho agentúra DPA.
"Veľká Británia a EÚ sú pre Kanadu dôležitými strategickými partnermi, s ktorými zdieľame hlboké väzby a spoločné hodnoty," povedal Trudeau, ktorý britských voličov v predreferendovej kampani vyzýval, aby hlasovali za zotrvanie v Európskej únii. "Budeme pokračovať v budovaní vzťahov s oboma," dodal.
Výsledok britského referenda je podľa podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča jedným z najčernejších dní v histórii Európskej únie. "Bude mať ďalekosiahle dôsledky, nielen pre Veľkú Britániu, ale aj pre dvadsaťsedem ostatných členských štátov – ako bude EÚ v novom formáte fungovať. Výsledok referenda však treba rešpektovať," reagoval.
Šefčovič je presvedčený, že po britskom referende treba sebareflexiu na všetkých stranách. Rovnako hovorí o potrebe reformy komunikácie. "EÚ má množstvo konkrétnych výdobytkov, žiaľ, zvykli sme si, že pozitívne výsledky, ktoré sme dosiahli, či už ide o fungujúci vnútorný trh, voľný pohyb pracovnej sily alebo výmenné pobyty študentov, berieme za samozrejmú vec a všetko negatívne automaticky kladieme za vinu Bruselu," poznamenal. Za dôležité tiež považuje ukázanie jednoty ostatných členských štátov EÚ.
Americký prezident Barack Obama oznámil, že telefonoval s britským premiérom Davidom Cameronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou o rozhodnutí Británie vystúpiť z Európskej únie. Vyhlásil, že s európskymi spojencami bude naďalej koordinovať úsilie s cieľom zabezpečiť stabilitu globálneho finančného systému.
Obama označil Camerona, ktorý v piatok oznámil, že v októbri odstúpi z funkcie, za "vynikajúceho partnera na svetovej scéne". "Zatiaľ čo vzťah Veľkej Británie s Európskou úniou sa zmení, jedna vec, ktorá sa nezmení, je osobitný vzťah medzi našimi dvoma národmi," uviedol Obama, ktorého citovala agentúra DPA. Šéf Bieleho domu k EÚ povedal, že "bude aj naďalej jedným z našich nenahraditeľných partnerov", informovala agentúra Reuters.
Vedúci predstavitelia 28 členských krajín Európskej únie vrátane Veľkej Británie sa stretnú v utorok popoludní v Bruseli na ďalšom summite. Ešte pred samotným rokovaním európskej "dvadsaťosmičky" stretne Donald Tusk s predsedom českej vlády Bohuslavom Sobotkom ako predsedom skupiny krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a následne s holandským premiérom Markom Ruttem - predsedom vlády úradujúcej predsedníckej krajiny únie. V priebehu utorka sa potom uskutoční aj riadny summit za účasti vrcholných predstaviteľov všetkých 28 členských štátov únie.
V nasledujúci deň bude Brusel dejiskom neformálnych rokovaní predstaviteľov tých 27 členských štátov únie, ktoré zostávajú jej členmi, a to už bez prítomnosti predstaviteľov ostrovnej monarchie. Predmetom ich rozhovorov nebudú iba dôsledky brexitu a koordinácia samotného procesu odchodu Veľkej Británie z EÚ, ale aj budúcnosť únie.
Viac ako 71 000 ľudí podpísalo už petíciu požadujúcu, aby mesto Londýn vyhlásilo nezávislosť od Spojeného kráľovstva a zostalo tak súčasťou Európskej únie. Internetová petícia je reakciou na výsledok štvrtkového referenda, v ktorom sa väčšina účastníkov vyslovila za brexit, informovala spravodajská stanica BBC.
Petícia sa s výzvou na vyhlásenie samostatnosti obracia priamo na nového starostu Londýna Sadiqa Khana, ktorému dokonca ponúka funkciu prezidenta budúceho londýnskeho štátu. Organizátor kampane James O'Malley v sprievodnej výzve zdôrazňuje, že Londýn je medzinárodným mestom, ktoré chce naďalej zostať v srdci Európy. Samotný O'Malley sa označuje za "veľkého fanúšika" EÚ.
Francúzsky prezident Francois Hollande a taliansky premiér Matteo Renzi sa v sobotu stretnú v Paríži na neformálnej večeri. Obaja aktéri sobotňajšieho stretnutia by mali v pondelok zavítať do Berlína, kde absolvujú rokovania s nemeckou spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou. Súčasťou neplánovaných aktivít súvisiacich s výsledkami referenda o budúcnosti Veľkej Británie, v ktorom sa väčšina oprávnených voličov vyslovila za odchod ostrovnej monarchie z Európskej únie, bude aj prijatie predsedu Európskej rady Donalda Tuska najvyšším francúzskym predstaviteľom v Paríži.
Odchod Británie z Európskej únie sa podľa analytikov dlhodobo odrazí v českej ekonomike, napríklad prepadom rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o niekoľko desatín percenta. Zdražieť by mohol napríklad aj roaming, pretože krajina už nebude podliehať európskym pravidlám. Dôsledky pre ČR spôsobí najmä neistota z ďalšieho vývoja, ktorá sa prejavuje na trhoch. Prvé obdobie po rozhodnutí o brexite bude podľa prezidenta Asociácie malých a stredných podnikov Karla Havlíčka charakteristické emóciami, nepokojom na finančných trhoch a určitým prepadom obchodu.
Podľa ministerstva práce sa dá predpokladať, že Británia obmedzí Čechom voľný prístup na svoj trh práce. Aj Briti by potom v ČR museli získať na prácu najskôr povolenie. V Británii pracovalo vlani okolo 37 000 Čechov, najčastejšie si našli miesto v službách a pohostinstve. V Británii okrem toho pracuje 1270 lekárov z Česka. Podľa prezidenta Českej lekárskej komory Milana Kubka si možno Británia vyrokuje špeciálny režim pre lekárov - cudzincov, pretože sa bez nich britské zdravotníctvo nezaobíde.
V oblasti výskumu, rozvoja a vysokého školstva môže Británia vystúpením z Európskej únie mnoho stratiť. V juhomaďarskom Segedíne to v piatok uviedol komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu Tibor Navracsics.
Na fóre Segedínskej univerzity Navracsics povedal, že britské univerzity a výskumné ústavy profitovali z európskej integrácie, do tohto sektora prúdili významné finančné zdroje. "Je dôležité, aby vzniknutá výskumná spolupráca bola aj naďalej plodná," dodal eurokomisár.
Ako dodal, EK rešpektuje rozhodnutie britských voličov. Samotný výsledok plebiscitu ešte neznamená automaticky naštartovanie procesu odchodu tejto krajiny z únie. Británia musí svoj zámer najskôr oznámiť EÚ, až potom bude určený rozvrh rokovaní, zdôraznil Navracsics, podľa ktorého rokovania sa začnú najskôr na jeseň, preto je dostatok času na to, aby sa vášne utíšili.
Brexit ovplyvní aj ceny leteniek zo Slovenska. Čo sa očakáva? Dozviete sa v článku.
Májová poznámka britského premiéra Davida Camerona, že "Putin môže byť šťastný" z brexitu, bola nepatričným pokusom o nátlak na britskú verejnú mienku. Po štvrtkovom referende Britov sa vyjadril ruský prezident Vladimir Putin. "Domnievam sa, že to nebolo nič iné, než zlý pokus ovplyvniť verejnú mienku vo vlastnej krajine. Ale ako vidíme, nedosiahol očakávaný efekt. Takže po hlasovaní nemá nikto právo hovoriť čokoľvek o postoji Ruska. To nebolo nič iné, než dôkaz nízkej úrovne politickej kultúry," povedal ruský prezident.
Občania EÚ po britskom referende potrebujú dve veci: právnu istotu a novú politickú víziu Európy. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák pripomenul, že výsledok referenda prijal s poľutovaním, lebo "EÚ je silnejšia s Britániou a Británia je silnejšia v únii", ale dodal, že rozhodnutie britských voličov treba rešpektovať.
Ponaučenie z britského referenda je to, že je potrebné počúvať názory ľudí, a to aj v Bruseli. Týmito slovami reagoval na výsledky referenda maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. "Nie je možné viesť politiku, ktorá neberie do úvahy názory Európanov, prípadne ide proti ich vôli," zdôraznil minister na mimoriadnej tlačovej konferencii v Budapešti.
Úrokové sadzby vo Veľkej Británii by do šiestich mesiacov mohli klesnúť na nulovú úroveň, keďže britská centrálna banka už dala najavo, že je pripravená urobiť kroky na podporu ekonomiky po tom, ako Briti v referende odhlasovali odchod z Európskej únie.
Ako povedal ekonóm vo švajčiarskej banke UBS David Tinsley, brexit znamená výrazne slabší ekonomický rast, prudký pokles kurzu libry a ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany Bank of England (BoE). Očakáva, že v najbližších šiestich mesiacoch pristúpi banka k dvom zníženiam úrokových sadzieb, pričom by sa mali dostať z terajšieho historického minima 0,5 % na nulu.
Po referende zaznamenala výrazný prepad britská libra. Najvýraznejší pokles evidovala krátko po zverejnení výsledkov referenda, v ktorom takmer 52 % hlasujúcich Britov podporilo brexit. V jednom momente klesol kurz libry až na 1,3236 USD/GBP, čo znamenalo pokles o viac než 10 % a najnižšiu hodnotu od roku 1985. Do poludňajších hodín sa kurz britskej meny čiastočne zotavil, rozsah poklesu je však stále výrazný, zhruba 8 %.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker formou listu ubezpečil občanov Spojeného kráľovstva, ktorí pracujú v euroinštitúciách, že sa nemusia obávať straty zamestnania ani po odchode Británie z EÚ.
Jedným z dôsledkov rozhodnutia britských voličov o odchode z EÚ bude zrejme aj presťahovanie prestížnej Európskej agentúry pre lieky (EMA) so sídlom v Londýne. Európska agentúra pre lieky bola založená v roku 1995. Jej hlavným poslaním je vykonávať kontrolu a vedecké hodnotenie liekov a tým prispievať k ochrane a skvalitneniu zdravia ľudí aj zvierat v krajinách EÚ.
Malta sa zdráha prevziať rotujúce predsedníctvo Európskej únie na celý rok 2017, namiesto zvyčajných šiestich mesiacov. V druhej polovici roka 2017 mala predsedať EÚ Británia.
Desaťtisíce Britov žiadajú ďalšie, nové referendum o členstve v Európskej únii. Do popoludnia sa pod oficiálnu internetovú petíciu na vypísanie nového referenda o členstve Spojeného kráľovstva v európskom bloku podpísalo vyše 129.000 ľudí.
Podľa britských zákonov musí vláda reagovať na všetky podnety, ktoré podporilo viac než 10.000 ľudí. Pri vyše 100.000 podpisoch sa žiadosťou musí zaoberať parlament.
Írskej vláde je "veľmi ľúto, že výsledkom referenda je, že Británia opustí Európsku úniu". Povedal írsky premiér Enda Kenny. Hlavné obavy írskej vlády podľa Kennyho slov "súvisia s potenciálnymi dopadmi (brexitu) na obchod a ekonomiku, na Severné Írsko, na spoločnú oblasť cestovania a na samotnú Európsku úniu", citovala ho tlačová agentúra DPA.
Usporiadanie nového referenda o nezávislosti Škótska od Británie je v súčasnosti "veľmi pravdepodobné". S ohľadom na výsledky štvrtkového referenda to uviedla predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeonová. V Škótsku sa podľa nej začnú legislatívne prípravy, ktoré spriechodnia vyhlásenie nového referenda.
Prvý plebiscit o odtrhnutí sa Škótska od Spojeného kráľovstva sa predvlani skončil neúspechom.
Európska únia dostala od Britov jednu z najväčších faciek vo svojej histórii, reagoval v Budapešti na výsledky referenda vo Veľkej Británii podpredseda zahraničného výboru maďarského parlamentu z opozičnej ultrapravicovej strany Jobbik Márton Gyöngyösi.
Na politiku sankcií Západu voči Rusku referendum nebude mať žiadny vplyv. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin. Brexit podľa neho bude mať globálne následky, a to ako negatívne, tak aj pozitívne.
Poľský prezident Andrzej Duda zdôraznil, že treba zabrániť dominovému efektu. Referendum označil za signál pre jednotu, ako aj príležitosť nájsť odpovede na rozhodnutie, ktoré urobila Británia. "Nemyslíte si, že EÚ diktuje priveľa krajinám, ktoré k nej patria?" uviedol podľa agentúry DPA v Krakove.
Pápež František v reakcii na britské hlasovanie za odchod z Európskej únie v piatok uviedol, že výsledok referenda vyzýva každého, aby chránil blaho Británie a Európy.
"Je to vôľa vyjadrená ľudom," napísal František vo vyjadrení počas letu na začiatku svojej trojdňovej cesty do Arménska. Jeho reakciu priniesla talianska tlačová agentúra ANSA.
"Toto kladie na plecia každého z nás obrovskú zodpovednosť za ochranu blaha obyvateľov Spojeného kráľovstva a takisto za ochranu a spolunažívanie celého európskeho kontinentu. Práve toto očakávam," dodal František, ktorého citovala aj agentúra DPA.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska rešpektuje vôľu občanov Veľkej Británie pri referende o vystúpení krajiny z Európskej únie (EÚ). "Je to rozhodnutie a vôľa občanov Veľkej Británie, ktoré musíme rešpektovať. Osobne je mi to ľúto, ale dejiny nezastali a idú ďalej," uviedol Kiska.
Európska únia a myšlienka európskej integrácie utrpela podľa neho úraz, má ranu a v EÚ sa teraz všetci musíme podstatne viac snažiť, aby sme boli v budúcnosti v lepšej kondícii. "Pretože aj pre Slovensko je EÚ záruka slobodného rozvoja, solidarity, prosperity a bezpečnosti," dodal Kiska.
Poslanec NR SR a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus tvrdí, že SaS chápe výsledky referenda vo Veľkej Británii ako varovanie pred urýchľovaním európskej centralizácie, ktorá popudzuje významnú časť obyvateľstva a predbieha prirodzené procesy európskej integrácie.
Ako druhý najväčší problém aj z hľadiska Slovenska vníma Klus radikálne extrémistické nálady. "Niektorí európski politici sa už nechali počuť, že využijú inštitút referenda na podobné účely, ako Británia, a to považujeme za veľké riziko," zdôraznil poslanec.
David Cameron, ktorý sám stál na čele tábora "in", zástancov zotrvania v EÚ, utrpel porážku a prehral hazardnú hru, na ktorú sa podujal, keď pred troma rokmi prisľúbil vypísanie referenda o členstve Spojeného kráľovstva v únii, konštatuje agentúra Reuters.
Za vedúceho kandidáta na nového premiéra a nástupcu Camerona je všeobecne považovaný konzervatívec Boris Johnson, spolupredseda kampane za vystúpenie z EÚ (Vote Leave).
Na otázku novinárov zo zahraničia, či sa na Slovensku nepripravuje podobné referendum ako v Británii, Lajčák odpovedal, že si to nemyslí a pripomenul, že myšlienka EÚ má na Slovensku veľkú podporu a že členstvo v únii zmenilo túto krajinu k lepšiemu.
"Európska únia je silnejšia s Britániou, ale musíme reflektovať to, čo sa stalo," opísal situáciu slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. "Veríme v projekt Európskej únie, ale musíme tento projekt zatraktívniť pre našich občanov, musíme preň získať podporu občanov," skonštatoval.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev vyhlásil, že je potrebné analyzovať následky brexitu. Dodal, že ruská vláda v súvislosti s nimi prijme príslušné rozhodnutia "v záujme ruskej ekonomiky".
Británia sa neodvráti od Európy a zostane jednotnou krajinou, akou bola pred rozhodnutím opustiť Európsku úniu vo štvrtkovom historickom referende, povedal spolupredseda kampane za vystúpenie z EÚ (Vote Leave) Boris Johnson.
Hlasovanie za odchod z EÚ "neznamená, že Spojené kráľovstvo bude menej jednotné... alebo menej európske", povedal dnes Johnson reportérom. "Nemôžeme sa obrátiť k Európe chrbtom, sme súčasť Európy," citovala ho tlačová agentúra DPA.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila britské hlasovanie za odchod z EÚ za "zlomový moment pre Európu". Členské štáty "sa musia zdržať urýchlených a jednoduchých rozhodnutí, ktoré poslúžia iba ďalšiemu deleniu Európy", upozornila Merkelová. Namiesto toho by členské krajiny mali "analyzovať situáciu a rozhodnutia robiť pokojne a s rozvahou".
Nemecká líderka potvrdila, že v pondelok 27. júna sa pred summitom EÚ stretne v Berlíne s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, talianskym premiérom Matteom Renzim a stálym predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.
Francúzsky prezident Francois Hollande uviedol, že hlboko ľutuje, že Briti hlasovali v referende za odchod z Európskej únie, ale únia musí urobiť zmeny, aby sa pohla dopredu. Hollande však zdôraznil, že Francúzsko bude pokračovať v spolupráci so svojou susednou krajinou.
Hollande povedal, že britské hlasovanie bude pre Európu testom, a vyzval na vylepšenie politiky v oblasti bezpečnosti a priemyslu. Takisto apeloval na posilnenie eurozóny, teda krajín používajúcich menu euro. Hollande podľa agentúry DPA vyhlásil: "Európa nemôže konať tak ako doteraz, ak sa chce posunúť dopredu."
Britský premiér David Cameron na mimoriadnom summite EÚ vo februári vyrokoval s lídrami ostatných 27 členských krajín EÚ sériu ústupkov, ktoré mali Britov presvedčiť o potrebe zotrvania v únii. Výsledok britského referenda teraz ruší dohodu o ústupkoch EÚ voči Británii "Zhodli sme sa na tom, že dohoda, ktorá vznikla na februárovom summite, už nie je platná a prestáva existovať. Nebudú už ďalšie rokovania," zdôraznil Juncker.
Británia by mala čo najskôr odštartovať proces rokovaní s Európskou úniou o svojom odchode z tohto 28-členného spoločenstva. Uviedol to predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po stretnutí s najvyššími lídrami EÚ.
Juncker na pôde EK v piatok prijal predsedu Európskej rady Donalda Tuska, šéfa Európskeho parlamentu Martina Schulza a holandského premiéra Marka Rutteho, ktorého krajina predsedá v Rade EÚ.
"Očakávame teraz, že vláda Spojeného kráľovstva čo možno najskôr potvrdí platnosť tohto rozhodnutia britského ľudu, nech je tento proces akokoľvek bolestivý," uvádza sa v spoločnom stanovisku Junckera, Tuska, Schulza a Rutteho.
Aj v ich mene dodal, že EÚ ľutuje toto rozhodnutie britských voličov, ale bude ho rešpektovať. Najvyšší lídri únie dali Londýnu najavo, že treba konať rýchlo aj preto, lebo akékoľvek meškanie "by zbytočne predlžovalo neistotu" v rámci spoločenstva.
Juncker pred novinármi skonštatoval, že britská strana musí teraz postupovať v súlade s článkom 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý všeobecne stanovuje spôsoby odchody členskej krajiny z EÚ.
Šéf eurokomisie upozornil, že kým sa ukončí proces rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, bude Británia aj naďalej plnohodnotným členom Európskej únie vrátane výkonu všetkých práv a povinností, ktoré jej z členstva vyplývajú.
Odchod Británie z EÚ povedie k posilneniu vojenského tandemu USA a Británie a bude mať za následok prechod NATO k anglosaskému vektoru politiky, ktorý je zameraný proti Rusku. Uviedol to pre agentúru RIA Novosti bývalý náčelník hlavnej správy pre medzinárodnú vojenskú spoluprácu pri ruskom ministerstve obrany generálplukovník Leonid Ivašov.
Podľa jeho názoru dôjde v dôsledku brexitu k oslabeniu Európy v oblasti politiky a ekonomiky, "preto bude v rámci NATO rásť vojenský tlak Británie a USA a tento tlak bude mať protiruský charakter".
Rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu (EÚ) je podľa šéfa nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky DIW Marcela Fratzschera "katastrofou pre všetkých Európanov".
Fratzscher počíta s obrovskými ekonomickými nákladmi pre Európu a s výrazne slabším rastom nemeckej ekonomiky v budúcom roku v porovnaní s doterajšími očakávaniami. Británia sa podľa neho môže prepadnúť do recesie.
"Očakávam, že v krátkodobom horizonte príde k turbulenciám na finančných trhoch a v strednodobom horizonte k výraznému ochladeniu svetovej ekonomiky, pravdepodobné je aj nové vzplanutie finančnej krízy prostredníctvom turbulencií v bankovom sektore," uviedol.
Postavenie Británie v Severoatlantickej aliancii (NATO) sa po rozhodnutí krajiny vystúpiť z Európskej únie nezmení, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Zeman tiež zdôraznil aspekt migrácie a negatívne skúsenosti, ktoré s ňou Briti majú. "Briti už majú státisíce migrantov na svojom území, najmä z Pakistanu, a práve v Británii vznikol termín 'no go area', to znamená oblasť, kam sa večer neodvažujú ani policajti," naznačil prezident okolnosti, ktoré mohli prispieť k ich rozhodnutiu odísť z EÚ.
Rozhodnutie britských voličov bude mať pre Európsku úniu nepríjemný dôsledok, vyhlásil český prezident Miloš Zeman. Jedným z hlavných faktorov, ktoré viedli Britov k vystúpeniu z EÚ, bola podľa neho obava z migrácie, a výsledok ostrovného referenda ho sklamal. Tandem Francúzska a Nemecka totiž už podľa Zemana nebude vykompenzovaný britským vplyvom a neefektívna Európska komisia bude mať zároveň "voľnejšie ruky".
"Som, samozrejme, sklamaný ako mnoho iných ľudí, ktorí si uvedomovali, aké dôsledky to bude mať. Ako pre Veľkú Britániu, tak pre Európsku úniu," zhodnotil Zeman, ktorého cituje český spravodajský server Novinky.cz.
Tisíce Britov žiadajú po tesnom výsledku v prospech brexitu ďalšie, nové referendum o členstve v Európskej únii. Iba do piatka dopoludnia podpísalo petíciu na vypísanie nového referenda o členstve Spojeného kráľovstva v európskom bloku nateraz 60 000 ľudí. Podľa britských zákonov musí vláda reagovať na všetky podnety, ktoré podporilo viac než 10 000 ľudí. Pri vyše 100 000 podpisoch sa žiadosťou musí zaoberať parlament.
Petíciu spustili podľa denníka The Independent koncom mája, v piatok ráno ju však masovo začali podpisovať ďalšie tisíce ľudí. Petícia požaduje druhé referendum v prípade, ak by pri 75-percentnej účasti na prvom plebiscite ani jedna zo strán nezískala aspoň 60-percentnú podporu.
V Dánsku sa referendum o členstve v Európskej únii konať nebude, vyhlásil dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen v reakcii na britské rozhodnutie opustiť Európsku úniu.
"Patríme do EÚ a ja nebudem vyhlasovať referendum o takej zásadnej veci," zdôraznil podľa agentúry DPA na tlačovej konferencii. Výsledok britského hlasovania označil za poľutovaniahodný.
Británia by mala čo najskôr odštartovať proces rokovaní s Európskou úniou o svojom odchode, aby bolo možné predísť zbytočnej neistote v rámci spoločenstva. Zhodli sa na tom predstavitelia troch hlavných inštitúcií EÚ - predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk a šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz, ku ktorým sa pripojil aj holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina zabezpečuje rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová chce po rozhodnutí o brexitu zabezpečiť pre Škótsko miesto v Európskej únii. Sturgeonová tak komentovala výsledky referenda, v ktorom väčšina Britov rozhodla o odchode z EÚ. Možnosť druhého referenda o škótskej nezávislosti bola podľa nej týmto krokom nastolená. Referendum o škótskej nezávislosti je teraz vysoko pravdepodobné, povedala Sturgeonová.
Brexit je studená sprcha pre Európsku úniu. Týmito slovami opísal v stanovisku pre TASR situáciu po britskom referende slovenský europoslanec Branislav Šripek (OĽaNO).
"Politickým cieľom mojich britských kolegov v ECR bola reformovaná Európa. Túto myšlienku považujem pre budúcnosť EÚ za nosnú a budem v nej určite pokračovať," uviedol Škripek.
"Cameron nezvládol zahrávanie sa s nacionalizmom pri posledných parlamentných voľbách. Pre jednorazové víťazstvo bol ochotný krátkozrako obetovať desiatky rokov trvajúce náročné budovanie vzájomného partnerstva v Európe," opísala situáciu slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová.
Donald Trump ocenil štvrtkové hlasovanie Britov za odchod z Európskej únie. Vyhlásil, že "si vzali späť svoju krajinu, je to veľká vec". Trump vyhlásil, že "ľudia po celom svete sú nahnevaní". Pri hlasovaní Spojeného kráľovstva podľa neho zohrali úlohu obavy ľudí ohľadne "hraníc". Miliardár označil rozhodnutie britských voličov vystúpiť z EÚ za "fantastické" a "veľké". Vyhlásil, že ľudí v Spojených štátoch hnevajú podobné veci.
Dnes je úžasný deň, mimoriadny deň, pretože to, čo sa stalo včera vo Veľkej Británii, je obrovské víťazstvo všetkých európskych demokratov, všetkých ľudí, ktorí chcú žiť v slobodnom svete a ktorí sú totálne nespokojní s tým, kadiaľ sa Európska únia uberá, vyhlásil v reakcii na výsledky britského referenda bývalý český prezident Václav Klaus.
Európsky parlament žiada zvolať na utorok 27. júna mimoriadne plenárne zasadnutie, ktoré by malo byť venované situácii v Európe po tom, ako britskí voliči v referende rozhodli o odchode svojej krajiny z EÚ.
"Je potrebné rešpektovať vôľu voličov. Teraz potrebujeme rýchle a jasné rokovania o vystúpení z únie," zdôraznil predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Šéf europarlamentu priznal, že doterajšie vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom neboli vždy jednoznačné, ale teraz "je všetko jasné".
"Som sklamaný výsledkom referenda, napriek tomu ho rešpektujem. Musíme začať premýšľať, ako obnoviť legitimitu európskeho projektu," reagoval na sociálnej sieti Twitter český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek. Výsledok referenda považuje za ukážku toho, čo sa stane, keď sa európska politika málo vysvetľuje verejnosti.
Český vicepremiér a minister financií Andrej Babiš varoval pred tým, aby jadro únijných krajín nútilo členov k hlbšej integrácii a prijatiu nevýhodných podmienok. Rozhodnutie Britov považuje za facku, na ktorú bude musieť únia razantne reagovať a viditeľne sa reformovať. "Inak hrozí, že prídu ďalšie," uviedol na Twitteri. Aj napriek odchodu z EÚ, a teda významného euroskeptického hlasu, ktorý Británia predstavovala, totiž podľa Babiša problémy kritizované Spojeným kráľovstvom nezmizli.
Podpredseda českých sociálnych demokratov a minister vnútra Milan Chovanec označil brexit za zlú správu pre celú dvadsaťosmičku. "Obávam sa ďalšieho vzostupu populistov a radikálov. Porastie tlak na rozklad EÚ," napísal.
Rozhodnutie Veľkej Británie vystúpiť z Európskej únie nie je koniec sveta ani európskeho spoločenstva, uviedol český premiér Bohuslav Sobotka. "Británia sa vydala inou cestou, než je európska integrácia. Je to rozhodnutie závažné a nezvratné. Briti budú mať menší vplyv na to, čo sa deje v Európe, a ich krajina bude celkovo slabšia," predpovedal Sobotka.
Únijné spoločenstvo by sa podľa Sobotku malo zmeniť. "Nie preto, že Británia vystúpila, ale preto, že európsky projekt potrebuje oveľa silnejšiu podporu občanov. Európa musí byť operatívnejšia, pružnejšia, menej byrokratická a oveľa vnímavejšia k rôznorodosti," dodal Sobotka.
Šéf španielskej diplomacie José Manuel García-Margallo navrhol rozdelenie zvrchovanosti nad Gibraltárom medzi Španielsko a Spojené kráľovstvo. Podľa jeho slov by takýto krok zabezpečil pre britskú enklávu na juhu Španielska prístup na vnútorný trh EÚ, až Británia raz Európsku úniu opustí. "Potrebujeme nastoliť taký vzťah, ktorý by umožnil Gibraltáru prístup na vnútorný trh EÚ," uviedol španielsky minister zahraničných vecí pre rozhlasovú stanicu Onda Cero.
Farage zároveň vyzval britského premiéra Davida Camerona, aby odstúpil. Ten krátko nato vyhlásil, že z funkcie ministerského predsedu v dôsledku výsledkov referenda, ktoré sám pred rokom odobril, odstúpi v októbri.
Líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage vyzval britskú vládu, aby bezodkladne začala rokovať s Európskou úniou o novom postavení Británie vo svete.
Dodal, že zahlasovanie britských voličov vo štvrtkovom referende za odchod ich krajiny z únie je víťazstvom "bežných slušných ľudí" nad veľkými bankami a podnikmi.
"Nechávame za sebou zlyhávajúcu politickú úniu. Teraz sa môžeme znovu pripojiť k svetu ako nezávislý, samosprávny štát. Našu vlasť sme získali späť, ďakujem vám všetkým," napísal líder UKIP na sociálnej sieti Twitter, pričom vyzval, aby sa 23. jún - dátum tohto historického plebiscitu - stal v Británii štátnym sviatkom ako Deň nezávislosti.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz chce rokovať s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, aby sa zabránilo "reťazovej reakcii" po oznámení výsledkov britského referenda.
Schulz sa v piatok dopoludnia stretne s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claduom Junckerom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, aby spoločne pripravili oficiálnu odpoveď EÚ na britské referendum.
Sklamanie nad zverejnenými číslami vyjadril aj nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. "Správy z Veľkej Británie sú vskutku na pováženie... Vyzerá to na smutný deň pre Európu a Veľkú Britániu."
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel vyjadril v piatok hlboké sklamanie nad rozhodnutím britských voličov ukončiť členstvo svojej krajiny v Európskej únii. Podľa agentúry DPA tak urobil ešte pred zverejnením údajov, ktoré potvrdili prevahu zástancov tzv. brexitu.
"Damn! (Dočerta!) Zlý deň pre Európu," komentoval Gabriel na sieti Twitter výsledky hlasovania v Británii.
Milí čitatelia, po rozhodnutí Británie o odchode z Európskej únie vám prinášame najčerstvejšie informácie o aktuálnom dianí vo svete.
