Aby toho nebolo málo, pred časom vyhorel dom, v ktorom bývala spolu so synčekom Máriom (10). Mladá rodinka nemala peniaze nazvyš, a tak od hrozného požiaru prespávali v stane na dvore. Situácia je o to komplikovanejšia, že Katka čaká ďalšie bábätko. Miesto toho, aby si užívala najkrajšie okamihy v živote, trápi ju otázka, čo bude s ňou a jej dvoma ratolesťami.
Osud sa s Katkou nepekne zahráva už od detstva. „Pred 20 rokmi narazilo do mňa auto a odvtedy som len doma,“ smutne hovorí žena, ktorá je vo svojich 31 rokoch invalidnou dôchodkyňou. Jej najväčším životným šťastím je synček Mário (10), ktorý však vyrastá v hrozných podmienkach. „V marci sme vyhoreli. Keď som videl v kuchyni obrovské plamene, hneď som išiel zobudiť maminu a kričal som, že musíme utekať!“ vyjavujú sa školákovi príšerné spomienky.
Katarína a jej syn si všetky veci zo zničeného domova vyniesli na dvor. Aby nemuseli dýchať smrad v zhorenej stavbe, nocľah si našli v stane. „Spávali sme tam, v noci nám však bola zima, tak sme sa presťahovali do izby, ktorá bola menej obhorená,“ hovorí štvrták. Je vo veku, keď sa jeho rovesníci vo svojich izbičkách spriadajú detské sny. On má len jediný - strechu nad hlavou.
Ako by to nestačilo, Katarína otehotnela, no muž, s ktorým čaká bábätko, sa na ňu vykašľal. „Som v treťom mesiaci a netuším, čo s nami bude,“ skrúšene hovorí mladá žena. „Synovi nedokážem zabezpečiť poriadne bývanie, nemám na to. Požiadala som o pomoc obecný úrad, no márne. Chceli ma poslať do azylového domu,“ hovorí zúfalá Katarína.
Obecný úrad namieta, že rodine pomáha, ako sa len dá. „Na opravu domu bola vyhlásená aj zbierka,“ objasnila starostka Marta Genčúrová. Ako dodala, Kataríne dali niekoľko možností, no každú odmietla. „Chcem zostať so synom v tomto dome, je pre mňa dôležitý. Verím, že sa nám podarí nájsť ľudí, ktorí nám v ťažkej situácii pomôžu,“ uzavrela Katka s nádejou.
