Verí, že predsedníctvo zvládneme bez hanby. V rozhovore pripúšťa, že brexit je veľkým varovaním pre Brusel a všetkých politikov. „Vieme, že musíme robiť veci lepšie,“ priznáva s tým, že najlepšie by asi bolo, keby sa niektoré kompetencie vrátili späť členským štátom.
Ako sa vám spáva pred predsedníctvom a po Brexite?
Krátko. Viac ako šesť hodín som nespal ani nepamätám. Takže spím rýchlo. (úsmev)
Sme pripravení na predsedníctvo?
Určite sme. Máme tri roviny. Logistické zabezpečenie, zmysluplný program a to tretie, čo sa nedá predvídať, teda u nás Brexit. Verím, že všetko zvládneme.
Na aké obmedzenia sa musia ľudia pripraviť?
Nebude to nič dramatické. Máme naplánovaných 19 veľkých podujatí, všetky v bratislavskej Redute a počas nich budú uzavreté ulice len v jej bezprostrednom okolí.
V Bratislave sú zrazu opravené cesty, ale len na trase letisko-Reduta. Mimo trás delegácií ostali v zúfalom stave.
Mesto nás požiadalo o 15 miliónov eur a tie investovali do rekonštrukcií, takže je to otázka skôr na magistrát.
Predsa len, nie to taká potemkinovská dedina?
Buďme radi, že aspoň niečo je opravené.
Okrem Brexitu, čo budeme počas predsedníctva riešiť?
Máme štyri priority. Hospodársky silná Európa, prehĺbenie vnútorného, najmä digitálneho trhu…
To je čo?
Predstavte si, že si niečo chcete objednať cez internet zo zahraničia. Do Rakúska vám to vedia dodať, ale na Slovensko už nie. To nie je v poriadku. Sú tam rôzne poplatky, bariéry, ale aj odlišné ceny pre jednotlivé krajiny. Toto chceme vyriešiť.
Takže uľahčenie internetového predaja?
Presne. K tomu chceme vyriešiť aj energetickú úniu, aby sa kupovali energie koordinovane a nie po jednotlivých krajinách. Tým vieme ušetriť až 40 miliárd eur ročne. Treťou prioritou je migrácia. Najmä lepšia kontrola a evidencia. Nie je možné, aby sa človek objavil v Nemecku, presunul sa do Francúzska a zmizol z evidencie a požiadal opäť o dávky v inej krajine, alebo keď spácha niekde tný čin a v inej krajine sa to neeviduje...
Také doteraz nefungovalo?
Predstavte si, že nie. Po útokoch v Kolíne sa ukázalo, že evidencie nefunguje ani v takej organizovanej krajine ako je Nemecko. Chceme najmä uľahčiť pozitívnu migráciu, lebo mnohé členské krajiny potrebujú migrantov. Dokonca aj slovenská ekonomika v niektorých oblastiach závisí od cudzincov. Štvrtá priorita je EÚ ako globálny hráč.
To čo znamená?
Že nesmieme zabúdať ani na susedov.. Tam patrí aj proces rozširovania. Najbližšie k členstvu má Čierna Hora. Ale aj ostatným krajinám musíme ukázať, že sú vítané, ak splnia podmienky. Lebo ak nebudú mať víziu, tak sa obrátia inam, čo nemusí byť pozitívne.
Čo ste si prvé pomysleli po zverejnení britského referenda?
Že to bude dominantná téma nášho predsedníctva.
Ale no. Žiaden povzdych, či nadávka?
Bol som sklamaný, lebo verím v európsky projekt a celú kariéru som podriadil tomu, aby sme sa tam dostali. EÚ Slovensku výrazne pomohla. Som smutný z toho, že rastú protieurópske nálady aj na Slovensku. Veril som, že dopadne opačne.
Čo sa teraz bude diať?
Samotní predstavitelia za odchod ostali zaskočení a nevedia, čo teraz. Čakali, že to dopadne tesne v prospech zotrvania v Únii. Z EÚ sa reálne nedá odísť, lebo krajiny sú mimoriadne silne previazané. V Británii nikdy nemali debatu, aký vzťah k EÚ chcú mať. Preto teraz nevedia, ako ďalej. Najprv si musia toto vyriešiť a až potom sa môžeme baviť, aké kroky budú nasledovať.
Ako vám v Londýne vysvetľovali výsledok referenda?
Ťažko. V kampani sa im sľubovalo, že výhody Britom zostanú, ale povinnosti odpadnú. Tak to však nefunguje. Čaká ich veľké vytriezvenie. Čím viac výhod využívate, ako je napríklad spoločný trh, alebo voľný pohyb osôb, tým viac máte povinností, či už platby do rozpočtu alebo preberaním smerníc. A to všetko bez možnosti to ovplyvniť pri rokovacom stole. A keď nie ste pri stole, tak ste na jedálnom lístku. Toto sa Slovensku už nemôže stať, aby sa rozhodovalo o nás bez nás.
Čím to je, že aj v iných krajinách stúpa počet euroskeptikov so snahou odísť z EÚ?
Zaujímavé, že keď sa pýtam tých, čo sú proti EÚ, aká je alternatíva, tak sa nič nedozviem. Lepšia alternatíva na tejto planéte neexistuje. Na dobré sa ľahko zvyká a berie sa už ako samozrejmosť, ako keby padali z neba a všímajú si iba tie, čo im otravujú život. Aj médiá majú svoj podiel viny. Aj keď sa niečo podarí, tak sa napíše iba o tom zlom, alebo maximálne, čo mali ministri na obed.
Musíte však uznať, že EÚ je nudná.
Možno, ale to je potom dôsledok. Objavia sa populisti, ktorí si na tom stavajú kampaň a hovoria, že je to všetko zlé a nemá to zmysel. A nikto nepovie, aké obrovské výhody to má. Mnohí už zabudli, čo sú hranice, netušia, čo sú to víza. Ale keď ľudia počúvajú iba tie negatíva, tak sa nečudujme, že euroskeptici získavajú podporu.
Tak dobre. Čo nám teda Únia dala?
Keď sme v roku 2004 vstupovali, tak sme mali asi 45% životnej úrovne únie, teraz je to takmer 80%. To je neuveriteľný skok. Môžeme kdekoľvek pracovať, študovať ako domáci, neexistujú hranice. Každý rok na Slovensko príde 1,67 miliardy eur, ktoré nám posielajú nemeckí, francúzski, či holandskí daňoví poplatníci. Bez toho by naša krajina vyzerala oveľa horšie. Navyše máme najvyššie štandardy ochrany zdravia, životného prostredia , či spotrebiteľov. Ak mešká lietadlo, tak máte nárok na kompenzáciu, lebo je to právo EÚ, alebo týka sa to aj potravín, ktoré musia spĺňať európsku kvalitu.
Bodaj by sa tá európska kvalita odzrkadlila aj na slovenských politikoch...
Ak dovolíte, toto nechám bez komentára.
Ako by povedal klasik, kde soudruzi z Bruselu spravili chybu, že Úniu ľudia nemajú radi?
Na samite v Bruseli sme sa všetky – členské štáty zhodli, že musíme EÚ zmeniť a robiť veci lepšie. Ako, tak tam sa už rozchádzame. Európsky parlament chce viac právomocí a možnosť priamo menovať komisiu, tá by zase chcela viac kompetencií, členské štáty zase navrhujú odobrať niektoré kompetencie európskym inštitúciám. Pre nás je toto najlepšie riešenie, lebo predsedovia vlád vedia najlepšie, čo ich krajina potrebuje.
Takže EÚ – späť k ľuďom?
V princípe áno. To je dobrý slogan.
