A to nielen pred verejnosťou, ale aj pred svojím partnerom, režisérom Richardom Raimanom (36). Prečo to robila a čo je za tým?
Nedávno vyšlo najavo, že čakáte druhé bábätko. Aké to je, byť tehotná v štyridsiatke?
Pravdupovediac necítim sa na štyridsať rokov, ale prírodu neoklamete. Ja som sa mame narodila, keď mala 34 rokov, a mala som asi najstaršiu mamu v triede. Dnes je to bežné... Naučila som sa brať veci tak, ako prídu, nepripúšťam si nič negatívne. Pre mňa je to dar, zázrak a som šťastná, že to tak je.
Ako vníma syn Riško (4), že už nebude jedináčik?
Veľmi sa teší a stále rozpráva, že sa to bude volať Žož a Fufa, neviem prečo, lebo dvojičky to nebudú. Ale stále hovorí, že bude mať štyroch súrodencov. (Smiech)
Máte predstavu, aké to bude pri dvoch deťoch?
Musím sa priznať, viem byť nervák a veľmi som sa bála, čo so mnou urobí malé dieťa, keď som bola po prvý raz tehotná. A predstavte si, že nič. Všetko robím pokojne, nekričím, vôbec sa na Riška nehnevám, viac mu dovolím ako jeho otec. Asi dvakrát som na neho zvýšila hlas a vtedy mi povedal: „Mami, buď ku mne láskavá.“ (Smiech) Navyše, veľmi mi pomáha partnerova mama a tiež moji rodičia.
S partnerom Richardom Raimanom (36) sa poznáte desať rokov, žijete spolu osem rokov a čakáte druhé dieťa. Bude už aj svadba?
Veľmi som sa chcela vydávať, keď som mala 30 rokov. Vtedy som už chodila s Riškom a cítila som, že on je ten pravý. Ale zase som si uvedomovala, že je odo mňa mladší a možno chce ešte niečo zažiť. Takže som čakala. Znechutilo ma však, že sa každý pýtal, kedy bude svadba, a tak som ju natruc nechcela. A potom sme sa rozhodli mať bábätko. Mala som 35 rokov, keď sa nám syn narodil, a ja som Richardovi vtedy povedala, že si ho zoberiem, keď budem mať štyridsať. A on si to zapamätal.
Takže svadba je na obzore?
V januári, keď sme mali desiate výročie od zoznámenia, tak ma Richard požiadal o ruku, ale o svadbe sme sa nerozprávali. Je nám spolu dobre a neriešime to. Kedysi som chcela mať veľkú svadbu, ale možno sa vydám a nikto o tom nebude ani vedieť. Vysnívané svadobné šaty by som už aj mala...
Predpokladám, že ako zrelá žena po tortových šatách netúžite, alebo sa mýlim?
(Smiech) Nie. Tie moje sú veľmi krásne, jednoduché a elegantné.
Spomínali ste, že vás Richard požiadal o ruku. Bolo to romantické?
Bolo to v reštaurácii, kde radi spolu chodievame. Doniesol mi darček a spýtal sa, či ho chcem hneď, alebo neskôr... Jasné, že som ho chcela hneď. Potom si na moje prekvapenie kľakol predo mňa a spýtal sa, či si ho zoberiem. Začala som sa smiať, potom plakať a zase smiať, čašníci tlieskali... Samozrejme, že som súhlasila a dostala som od neho krásny zásnubný prsteň.
Boli ste už vtedy po druhý raz tehotná?
Bola, ale ja som to ešte nevedela. Ale aj keď som si tým už bola istá, nechávala som si to pre seba. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, zázrak. Prišlo to vtedy, keď som to už ani nečakala. Ani Richardovi som to nepovedala hneď.
Ako dlho ste to pred ním tajili?
... asi aj dlho, prvé mesiace, ale on sa nikdy z ničoho nechce tešiť predčasne. Ale možno niečo tušil, keďže mi bývalo strašne zle po celý deň, a to až do šiesteho mesiaca tehotenstva.
Prezradíte pohlavie dieťatka?
Partner to nechce vedieť, ani naši rodičia nie. Okrem mňa to nevie nikto.
V televízii Markíza vás vídame ako moderátorku Telerána, ale vy ste predovšetkým umelecká maskérka, čo ste aj vyštudovali. Ako ste sa k tomu dostali?
Som televízne dieťa. Môj otec robil štyridsať rokov v Slovenskej televízii. Ja som s „televizákmi“ vyrastala. Televízia je môj život. Veľmi rada som si kreslila, robila masky. Raz som našla medzi školami odbor umelecká maskérka a bolo rozhodnuté. Brali iba osem uchádzačov a ja som bola medzi nimi. Dnes je to už iné. Každý si môže urobiť kurz vizážistu, pomocou kontaktov sa dostane, kam chce, a potom to tak aj vyzerá...
Ešte stále vás baví mediálny svet?
Veľa ráz som si povedala, že už v ňom nechcem byť, pretože človek musí mať hrošiu kožu, ale na druhej strane viem, že keby som odišla, bola by som smutná. Často ma mnohé veci trápia, ale televízii rozumiem ako málokto. Mám ju prečítanú. Hnevá ma, že sa všetko robí rýchlo, ľahostajne, za málo peňazí a často nekvalitne...
Po škole ste šesť rokov robili v STV. Ako si spomínate na túto televíziu?
Vyrábala som tam aj parochne, fúzy, bokombrady. Raz sa Majstrovi N, teda Jožkovi Nodžákovi, v priamom prenose odlepili fúzy, ktoré som mu priliepala ja. Aby som z toho nemala zle, tak si ich strčil do nosa (Smiech). Vtedy si totiž všetci všetko všímali, výsledok bol spoločná práca. Nikomu nič len tak neprešlo a za akúkoľvek malú chybu sa trestalo. Nedávno som Jožka po dvadsiatich rokoch stretla na jednej akcii. Parochňa aj fúzy mu už dosluhujú, tak som mu sľúbila, že mu vyrobím nové.
Ako ste sa ocitli v Teleráne?
S Paľom Ruskom som sa poznala z STV, a keď mi povedal, že ide zakladať súkromnú televíziu, neverila som tomu. On ju však urobil a po štyroch rokoch ma zavolal do Markízy. Dva roky som robila maskérku, potom som dostala ponuku robiť moderátorku novej relácie Show time. Nechcela som to.
Prečo?
Neviem, hanbila som sa, možno som si neverila, ale nakoniec som to robila dva roky. Keď ju zrušili, uspela som na konkurze do Telerána. V tom čase som nechápala, prečo ma niekto nemá rád, keď ma ani nepozná. Ale naučila som sa od pani Machatsovej, ktorá nás učila verbálnu a neverbálnu komunikáciu, že ma nemôže mať každý rád...
Váš partner spolupracuje na rôznych televíznych projektoch, vy robíte maskérku. Robievate spolu?
Áno, pri Big Brother sme sa zoznámili, potom to bola Super Star, Let’s Dance, Nevesta pre milionára... Ale teraz, keď Riško niečo robí, či už ako režisér, alebo produkčný, tak ma do projektu ako maskérku nevolá. Nemá rád „rodinkárstvo“, tvrdí, že takto je to lepšie. Pamätám si, že som uvažovala o tom, že by som si zatancovala v Let’s Dance, keďže tanec milujem... Keď sme sa o tom rozprávali, tak mi povedal, že on by to v tom prípade robiť nechcel. Ťažšie som sa s tým zmierovala, ale myslím si, že má pravdu.
S Romanom Juraškom (37) tvoríte moderátorskú dvojicu už jedenásť rokov a ste si veľmi blízki. Nežiarli váš partner na neho?
Nie, máme to „upratané“. Roman je môj kamarát, „môj brat“. My sa pohádame, vynadáme si, fakt ako brat so sestrou. A veľmi si ho vážim a obdivujem na ňom to, aký je múdry. On je chodiaca encyklopédia.
